Zdroj: Shutterstock
Medzi ľuďmi už roky koluje mýtus o „kazítkach“, ktoré majú údajne za úlohu pokaziť spotrebič tesne po skončení jeho záruky. A ideálne tak, aby sa ho neoplatilo opravovať a zákazníka to tak dotlačilo do zakúpenia nového. Ak sa spotrebič opraviť dal, často bola oprava zdĺhavá a nákladná, takže väčšina zákazníkov sa aj tak priklonila ku kúpe nového spotrebiča.
Túto prax má zastaviť smernica Európskej únie. Podľa smernice musí byť oprava výrobku jednoduchšia, a to z hľadiska dostupnosti aj nákladov. Európska komisia uviedla, že Európania prichádzajú ročne o približne 12 miliárd eur len tým, že tovar namiesto opravy vymenia, píšu Peníze.cz.
Cieľom pravidiel, ktoré Európsky parlament definitívne schválil na jar tohto roku, je povzbudiť ľudí a podniky, aby pokazené zariadenia nevyhadzovali, ale radšej ich dali opraviť. Už v marci 2021 sa tieto pravidlá vzťahovali na veľké spotrebiče, ako sú práčky, umývačky riadu, sušičky a televízory; vtedy sme o nich podrobne písali: Právo na opravu: nečakajte zázraky.
Výrobcovia majú ponúknuť opravu spotrebičov, ak je lacnejšia ako ich výmena. Okrem väčších spotrebičov sa to teraz bude týkať aj smartfónov, tabletov a počítačov. Opravu by nemali sprevádzať žiadne veľké prieťahy - mala by byť vykonaná v primeranom čase a za primeranú cenu.
Okrem toho, ak sa tovar opraví počas záručnej doby (zvyčajne dva roky), záruka sa predĺži o ďalších 12 mesiacov. To všetko má ľudí povzbudiť, aby si výmenu za nový výrobok dobre premysleli.
Pre výrobcov sa však povinnosti týmto nekončia. Bežné domáce spotrebiče musia opravovať aj po uplynutí zákonnej záruky. Teda za predpokladu, že oprava je technicky možná.
Napríklad spomínané mobilné telefóny boli predtým klasifikované ako neopraviteľné, pretože napríklad batéria bola súčasťou výrobku. Komisia však už v roku 2022 pripravila pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby výrobcovia túto prax zmenili.
Zoznam výrobkov sa v budúcnosti rozšíri. Zákazníci si tiež budú môcť počas doby opravy prenajať náhradné zariadenie alebo sa rozhodnúť pre repasované náhradné zariadenie, ak ich výrobok nebude možné opraviť. A ak ide o výrobok, ktorý si zákazník musí dať opraviť sám, bude ho musieť výrobca riadne informovať.
Ďalšou novinkou má byť bezplatná online platforma, na ktorej môžu ľudia vyhľadávať opravárov alebo predajcov repasovaného tovaru. Platforma by mala v ideálnom prípade umožňovať filtrovanie ponúk podľa výrobku, lokality, podmienok opravy alebo času realizácie.
„Spotrebiteľom by to malo uľahčiť vyhľadávanie atraktívnych ponúk na opravu a opravárom lepšiu viditeľnosť," vysvetľuje Eduarda Hekšová, vedúca spotrebiteľskej organizácie dTest.
Pred uzavretím zmluvy o oprave so zákazníkom má opravár vystaviť európsky formulár s informáciami o oprave. Okrem identifikácie opravára by mal obsahovať informácie o tovare, povahe závady, druhu navrhovanej opravy, cene opravy a čase potrebnom na jej vykonanie vrátane dostupnosti náhradného tovaru počas trvania opravy, ak je to potrebné. Jeho cieľom je jasnejšie informovať spotrebiteľa o ponukách opráv a uľahčiť porovnanie týchto ponúk.
Výrobcovia budú zvyčajne musieť poskytovať náhradné diely pre výrobok za primeranú cenu počas niekoľkých rokov. Informácie potrebné na opravu musia sprístupniť nielen autorizovaným opravovniam, ale všetkým špecializovaným opravovniam, ktoré spĺňajú odborné požiadavky. Výrobcovia zároveň nesmú používať zmluvné ustanovenia alebo hardvérové či softvérové riešenia, ktoré sťažujú opravu (teda ľudovo povedané, kazítka).
Tabu bude aj používanie použitých náhradných dielov alebo 3D tlačiarní od nezávislých opravárov, alebo odmietnutie opravy výrobku výlučne z ekonomických dôvodov alebo preto, že výrobok už predtým opravoval niekto iný.
„Vítame snahu európskych inštitúcií obmedziť súčasnú prax, keď je mnohé tovary jednoduchšie a lacnejšie nahradiť novými ako opravovať," hovorí Jan Šůra, vedúci právneho oddelenia dTestu.
„Naopak, nevidíme veľký prínos napríklad v zavedení jednotného formulára, ktorý by spotrebiteľom umožnil porovnávať ponuky opravárenských služieb, pretože si nevieme predstaviť jeho zmysluplné využitie v praxi," hovorí Šůra.
Nové pravidlá víta aj Jan Charvát, vedúci projektu Opravovne, ktorý združuje stovky opravárov a servisov. „Na jednej strane musíme ísť cestou legislatívy a na druhej strane musíme vzdelávať samotných spotrebiteľov," vysvetľuje.
Charvát oceňuje najmä povinnosť výrobcov poskytovať náhradné diely. "Veľké množstvo opráv zlyháva z dôvodu nedostatku náhradných dielov," upozorňuje. "Druhou vecou je potom samotná ekonomika opravy. Nám sa oplatí opravovať výrobky nad približne 2000 korún hodnoty alebo so sentimentálnou hodnotou, pretože opravy sú ručná práca a hodina práce nás stojí okolo 800 korún," dodáva vedúci opravovne.
Na plné zavedenie pravidiel do praxe si však ešte počkáme. Až po schválení smernice budú mať krajiny EÚ dva roky na jej zapracovanie do svojich zákonov. Lehota sa preto môže predĺžiť. Zákonodarcovia členských štátov budú tiež zvažovať, ako smernicu transponovať do právnych predpisov, keďže má všeobecnejší charakter.
"Či teda bude mať prijatie smernice zamýšľané účinky a ako to bude vyzerať v praxi, to sa ešte len uvidí," povedala Hekšová.
Právo na opravu má v záujme ekologickej transformácie doplniť ďalšie nové pravidlá EÚ týkajúce sa tzv. ekodizajnu a posilnenia postavenia spotrebiteľov. Podľa Európskej komisie predčasná likvidácia spotrebného tovaru v EÚ každoročne vyprodukuje 261 miliónov ton emisií CO2 a 35 miliónov ton odpadu a spotrebuje 30 miliónov ton zdrojov.
Pavla Adamcová
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
