Slováci siahajú na úspory a šetrí sa im čoraz ťažšie. Väčšina nemá dostatočnú rezervu

Slováci sa snažia šetriť, ale ich rezervy sa stenčujú. V období ekonomickej konsolidácie, kedy rastú ceny, dane a poplatky, je čoraz ťažšie nájsť si v rozpočte priestor na úspory. Napriek tomu väčšina domácností plánuje výdavky zodpovednejšie, snaží sa hľadať rezervy a odkladať si aspoň malé sumy bokom. Problémom však zostáva realita: každý tretí Slovák dnes nie je schopný ušetriť vôbec nič.

Šetríme aj v ťažkých časoch

Podľa júnového prieskumu agentúry Focus pre spoločnosť PARTNERS až 78 % domácností pociťuje vyššie finančné zaťaženie a výdavky im mesačne stúpli o vyše 100 eur. Napriek tomu 71 % ľudí stále dokáže niečo ušetriť. „Vidíme zmenu správania – ľudia reagujú disciplinovanejšie, hoci situácia je pre mnohé rodiny veľmi napätá,“ vysvetľuje Tomáš Dányi, odborník na osobné financie. Pripomína, že základom finančného zdravia je pravidelné sporenie a tvorba rezerv, a to najmä v náročných obdobiach.

Sporenie má pritom viacero foriem: krátkodobé, napríklad na opravu auta či dovolenku, strednodobé na väčšie nákupy alebo štúdium a dlhodobé, najmä ako forma investovania na dôchodok alebo vzdelanie detí. Rozumný rodinný rozpočet by mal podľa odporúčaní vychádzať z jednoduchého pravidla 10 : 20 : 30 : 40, kde 10 % príjmu smeruje na rezervu, 20 % na dlhodobé ciele, 30 % na úvery a zvyšok na bežnú spotrebu.

Väčšina Slovákov si len myslí, že má rezervu

Aj keď 78 % Slovákov tvrdí, že má vytvorenú rezervu, len 20 % z nich disponuje sumou, ktorá by pokryla ich výdavky na pol roka. Až 24 % domácností nemá žiadnu rezervu. Viac ako polovica populácie si pravidelne odkladá peniaze, no najčastejšie ide o menšie sumy do 100 eur mesačne. Najčastejšie sa sporia cez sporiace účty, termínované vklady, doplnkové dôchodkové sporenie alebo investičné životné poistenie. Záujem o moderné formy investovania, ako sú ETF alebo realitné fondy, stúpa – dnes ich využíva takmer pätina populácie.

Tomáš Dányi upozorňuje, že nestačí len šetriť, ale aj vedieť, kam peniaze ukladať. Peniaze ponechané na bežnom účte znehodnocuje inflácia, kým investované prostriedky môžu prinášať zhodnotenie. Podľa údajov z portálu Finančný kompas banky na bežných účtoch ponúkajú nulové úroky, sporiace účty majú sadzby medzi 0,01 % a 2,5 % p. a. a termínované vklady sa pohybujú medzi 1,3 % a 3,5 % p. a. Najvyššie výnosy dosahujú akciové a ETF fondy, kde sa pri diverzifikovanom portfóliu pohybuje ročný výnos medzi 5 až 7 %.

Babka k babce

Modelové výpočty ukazujú, že aj malé mesačné sumy môžu v dlhodobom horizonte vytvoriť zaujímavé úspory. Pri pravidelnom mesačnom sporení 50 eur môžete mať po 10 rokoch vyše 8 600 eur, po 20 rokoch viac ako 24 000 a po 30 rokoch až 54 700 eur – za predpokladu 7 % ročného zhodnotenia. „Nie je dôležité, či odkladáte 30 alebo 300 eur mesačne. Dôležité je, aby sa z toho stal návyk,“ zdôrazňuje Dányi a dodáva, že kľúčom k úspechu je pravidelnosť, trpezlivosť a efekt zloženého úročenia.

Na záver odborníci prinášajú 7 praktických odporúčaní, ako sporiť rozumne – začať čo najskôr, nastaviť si automatické odkladanie po výplate, rozdeliť úspory podľa cieľa, pravidelne revidovať výdavky, zrušiť zbytočné služby, investovať a poradiť sa s odborníkom. Sporenie tak nie je len o odriekaní, ale najmä o slobode a pocite istoty, ktorý prináša finančná rezerva. Ako hovorí Tomáš Dányi: „Kto má rezervu, má slobodu rozhodovať sa podľa seba, nie podľa termínu splátky“.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.