Možno ste prišli o stovky eur ani o tom neviete. Môže za to „požieračka peňazí"

Keď sa v júli 1990 odštartovalo v Československu uvoľňovanie cien, tisícka eur vo vtedajších slovenských korunách odložená „pod vankúš“ by dnes mala reálnu hodnotu iba približne 165 eur. Za 35 rokov totiž kumulatívna inflácia dosiahla 506 percent – ceny tak vzrástli viac než šesťnásobne. Kto však rovnakých tisíc eur investoval, po očistení o infláciu zarobil aj desaťnásobok. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Capital Markets, ktorá pôsobí na slovenskom aj českom kapitálovom trhu.

Inflácia takmer viac ako 56 percent

Porovnávacia štúdia analytikov Capital Markets, ktorá sleduje vývoj za posledných 35 rokov, odhaľuje, že inflačný rekord padol v roku 1991, keď inflácia cielene dosiahla 56,6 percenta. Verejnosť tento nárast do veľkej miery očakávala a tolerovala. Oveľa väčším prekvapením bol skok v rokoch 2022–2023, keď sa vyšplhala až na 15,4 percenta.

Zhodnocovanie a znehodnocovanie úspor Čechov a Slovákov malo odlišný priebeh. Po rozdelení federácie slovenská koruna strácala voči českej výraznejšie, no po zavedení eura Slováci prišli o menšiu časť hodnoty svojej meny než obyvatelia Česka. S prudkým zdražovaním sa obyvatelia bývalého Československa prvýkrát stretli v júli 1990, keď štát zrušil tzv. zápornú daň z obratu, ktorou dotoval ceny poľnohospodárskych výrobkov a potravín.

„To neznamená, že československá koruna nestrácala hodnotu už dávno predtým. Naopak, aj keď ceny zostávali po dlhú dobu nominálne rovnaké, skrytá inflácia v centrálnom plánovanom hospodárstve pôsobila o to viac. Prejavovala sa najmä nedostatkom tovaru a s tým spojenou šedou a čiernou ekonomikou a nízkou kvalitou až odpudivosťou niektorých výrobkov a služieb,“ komentovala odvrátenú stranu zdanlivej cenovej stability pred rokom 1990 Anna Šuhajdová, predsedníčka predstavenstva Capital Markets.

Zdražovanie spustila energetická kríza

V ďalších rokoch sa však infláciu v Československu – a po jeho rozdelení aj v oboch nástupníckych republikách – darilo postupne tlmiť. Energetická kríza, ktorá predchádzala ruskej invázii, však už v roku 2021 opäť zrýchlila rast cien. V niektorých mesiacoch rokov 2022 a 2023 presiahla medziročná inflácia v Česku 17 %, zatiaľ čo na Slovensku kulminovala na jeseň 2022 pri hodnote 15,4 %.

„Inflácia v Česku a na Slovensku v roku 2022, ktorá patrila medzi vôbec najvyššie v Európe, zasadila ranu hospodárskej politike domácich inštitúcií. Ukázala, že aj tri dekády po všetkých zmenách ekonomiky v 90. rokoch môže vysoká inflácia kedykoľvek udrieť a ľuďom zmazať nezanedbateľnú časť úspor. Jediný spôsob, ako spoľahlivo ochrániť svoje úspory pred infláciou a navyše znásobiť ich hodnotu, je investovanie na finančných trhoch. Akciové indexy dlhodobo rastú a kto investuje pravidelne a na dlhšie obdobie, môže svoje úspory postupne znásobiť,“ doplnila Šuhajdová.

Analýza cenového vývoja v oboch krajinách však naznačuje, že vstup Slovenska do eurozóny v roku 2009 pomohol stabilizovať rast cien. Pokusy znižovať infláciu po 90. rokoch sa totiž na Slovensku stretli s väčšími ťažkosťami než v Česku – ešte v roku 2000 prekročil medziročný prírastok spotrebiteľských cien 12 percent, zatiaľ čo v Českej republike zostal pod úrovňou štyroch percent. Prijatie eura však prinieslo slovenským cenám pevnejšie ukotvenie, čo sa ukázalo aj v rokoch 2022 a 2023, keď bola inflácia na Slovensku nižšia než v Česku.

Miroslav Homola

Miroslav Homola písal pre denník Finance.sk od roku 2017 do 2019. Ďalšie články autora.