Súčasťou konsolidačných opatrení je okrem iného aj zvýšenie zdravotných odvodov zamestnacov o jeden percentuálny bod. V praxi to znamená, že ľudia, ktorí pracujú, uvidia na svojich účtoch o niečo menej peňazí, a to aj napriek tomu, že v roku 2026 sa zvyšuje nezdaniteľná položka, ktorá im pravidelne platy dvíhala, aj keď iba o pár eur.
Nižšia čistá mzda
Od januára 2026 sa na slovenských zamestnancov chystá zmena, ktorá im v praxi zníži čistý príjem. Ide o zvýšenie zdravotných odvodov zo 4 % na 5 %. Hoci sa zároveň zvýši aj nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, celkový dopad bude pre väčšinu pracujúcich negatívny, ak im zamestnávateľ nenavýši hrubú mzdu. Konsolidácia verejných financií sa teda dotkne priamo aj ich peňaženiek a odnesú si to vyššie zrážky z výplaty.
Malou dobrou správou je, že to mesačne nebude veľa peňazí a väčšina pracujúcich si to možno ani nevšimne. Ako vypočítal expert na dane a odvody Jozef Mihál, človek s hrubou mzdou 1 600 eur, čo je približne priemerná hrubá mzda na Slovensku, si v roku 2026 na účte nájde približne o 9,59 eura menej. Zamestnanec s hrubou mzdou 900 eur, čo je minimálna mzda v roku 2026, dostane približne o 4 eurá menej každý mesiac. Zamesnanci so zárobkom 2 000 eur v hrubom.
Pozor na tzv. prerušené obdobia
Okrem samotného zvýšenia zdravotného odvodu sa však mení aj doterajšia výnimka, ktorá platila pri platení poistného počas tzv. "prerušených období". Ide o situácie ako je práceneschopnosť (PN), ošetrovné (OČR) či materská dovolenka. Doteraz totiž platilo, že ak zamestnanec počas týchto období dostal nejakú mimoriadnu odmenu, napríklad vianočný bonus či odmenu za výkon za uplynulý rok, z tejto sumy sa mu neplatili všetky odvody, ale len zdravotné poistenie a úrazové poistenie. Po novom sa však všetky takéto odmeny budú považovať za bežný príjem, z ktorého sa budú odvádzať všetky sociálne odvody rovnako, ako keby bol zamestnanec v práci.
To znamená, že aj keď zamestnanec nebude reálne pracovať, pretože bude napríklad na materskej alebo na PN, ale dostane mimoriadnu odmenu za predchádzajúce výkony, štát mu z tejto sumy strhne odvody na starobné, nemocenské, invalidné aj rezervný fond solidarity. Inými slovami, výnimka zo zákona sa ruší a zamestnanci tak v takýchto situáciách prídu o ďalšiu časť svojej mzdy, ktorá sa doteraz zdaňovala výhodnejšie.
Na dôvažok platí, že sa táto zmena netýka samotných dávok z nemocenského, ošetrovného alebo materského. Z tých sa ani po novom nebudú platiť žiadne odvody. Rozdiel je len v tom, že ak v čase, keď zamestnanec čerpá niektorú z týchto dávok, dostane navyše od zamestnávateľa odmenu alebo iný príjem, už sa naň bude vzťahovať plná odvodová povinnosť.
Celkovo tak táto kombinácia opatrení znamená citeľné zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov. Vláda si od toho sľubuje zlepšenie stavu verejných financií, no z pohľadu pracujúcich ide o ďalší krok, ktorý im ukrajuje z čistej mzdy. Ak si zamestnávatelia nevytvoria priestor na kompenzáciu tejto zmeny formou vyššej hrubej mzdy, dôsledky pocítia domácnosti už pri najbližšom ročnom zúčtovaní po účinnosti novely v roku 2026.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.