Čo všetko si môže dať živnostník do nákladov

Čo všetko si môžem dať do nákladov? Tak znie otázka mnohých živnostníkov, keď si živnosť zakladajú, prípadne, keď riešia daňové priznanie. Niektoré náklady sú jednoznačne daňovými, niektoré jednoznačne nie, iné sú zas ohraničené rôznymi podmienkami či “na hrane”. Keďže zákon väčšinu výdavkov presne nešpecifikuje, je na živnostníkovi, aby posúdil, ktoré výdavky súvisia s jeho podnikaním a ktoré nie.

Výhodou je, že živnostník sa môže každý rok rozhodnúť, či využije paušálne alebo skutočné výdavky. Môže si tak odkladať všetky bločky a faktúry a pred podaním daňového priznania si vypočíta, či sú pre neho výhodnejšie paušálne alebo skutočné výdavky.

Najčastejšie používané náklady podnikateľov živnostníkov

• povinné poistné na zdravotné a sociálne poistenie platené za živnostníka,
• stravovanie, ubytovanie, doprava, výdavky spojené s pobytom v tomto mieste výkonu živnosti
• v prípade použitia vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku aj výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základná sadzba náhrady,
• výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň, ak vykonáva činnosť vo svojom obvyklom mieste, napr. vo svojej dielni, kancelárii a pod.,
• odpisy hmotného alebo nehmotného majetku,
• nájomné a provízie za sprostredkovanie,
• miestne dane (napr. daň z nehnuteľností, daň z motorových vozidiel) a miestne poplatky,
• výdavky na reklamu,
• výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitného predpisu – ide napr. o náhradu príjmu vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ďalej koncesionárske poplatky a podobne.

Mohlo by vás zaujímať:

• Ako pozastaviť živnosť v roku 2018
• Ako si založiť eseročku v roku 2018

Súkromné auto na podnikateľské účely

• ak podnikateľ nejazdí veľa, môže si v nákladoch uplatniť iba občasné používanie súkromného auta. Auto teda ostáva stále súkromné, len ho podnikateľ/spoločník/zamestnanec používa na firemné účely
• v tomto prípade musí viesť evidenciu jázd, mať tieto jazdy zdokladované (bločkami za tankovanie, potvrdeniami z obchodných rokovaní a pod.) a musia súvisieť s dosahovaním príjmov
• nemôže si uplatniť náklady na opravy a údržbu či poistku
• uplatní si náhrady za spotrebované pohonné hmoty, náhrady za každý prejazdený kilometer 0,183 EUR a aj paušálne stravné. Nákladom je teda vyplatená náhrada. A áno: cestovná náhrada na strane zamestnanca resp. spoločníka eseročky je čistým príjmov bez daní a odvodov

Darček pre obchodného partnera

• darčekové a iné reklamné predmety klientom do 17 EUR za kus sú daňovo uznaným výdavkom
• nesmie však ísť o darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky (okrem podnikateľa, ktorý tabak vyrába) a alkohol okrem vína (to je daňovým nákladom uznaným max. do 5% základu dane v daňovom priznaní, v prípade vinára neobmedzene)

Počítače, tablety, mobilné telefóny

• kancelárska technika, počítače, tablety, telefóny či nábytok sú štandardným daňovým nákladom každého podnikateľa
• podnikateľ si môže zvoliť “režim 80%” – z príslušných nákupov si v nákladoch uplatní len 80% a nemusí pritom preukazovať, že tieto položky použil na podnikanie
• majetok s dobou používania viac ako 1 rok je však potrebné evidovať v samostatnej evidencii
• majetok v hodnote vyššej ako 1 700 EUR sa do nákladov nedostane naraz v roku obstarania, ale postupne vo formou odpisov
• ak hnuteľný majetok kúpite od súkromnej osoby, príležitostný predaj je na strane predávajúceho oslobodený od dane. Radšej však vynechajte príbuzných.

Jedlo a stravovanie

• za každý deň pracovnej cesty si podnikateľ SZČO či spoločník alebo konateľ eseročky môže uplatniť paušálnu sumu stravného bez dokladovania. V závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty ide o 4,50 EUR až 10,30 EUR
• SZČO má rovnako nárok na stravné ako daňový náklad za každý odpracovaný deň a to v sume 4,20 na deň. V tomto prípade iba na základe dokladu (bloček, faktúra, stravovacia poukážka) a iba za dni, keď mu nepatrí stravné za dni pracovnej cesty (predchádzajúci bod) a ani za dni, počas ktorých mu na stravné prispel prípadný zamestnávateľ (ak je napr. živnostníkom “popri” zamestnaní). Ďalším limitom je, že si napr. poukážky nemôže kúpiť spätne. No výhodou zas formulácia “odpracovaný deň” – výkladov je veľa, nedefinuje ju však podľa mňa nikto nikde.

Nájomné

• nájomné za výrobné, skladové, obchodné či kancelárske priestory je štandardným nákladom, rovnako ako aj výdavky na telefóny či internet
• pri telefóne je možné si zvoliť možnosť uplatniť si v nákladoch iba 80% – a to z nákupu zariadenia, ako aj mesačných faktúr. V tom prípade nemusí podnikateľ dokazovať, že všetky hovory použil na svoje podnikanie.

Pobyt v zahraničí

• ak podnikateľ potrebuje za dosahovaním príjmov vycestovať – napr. vybavovať zákazky či zháňať klientov – pracovná cesta je v takomto prípade plnohodnotným daňovým nákladom
• pracovná cesta by však mala byť nepriestrelne zdokladovaná. Pomôže aj správa z pracovnej cesty a občas kontroly žiadajú aj podpisy osôb, s ktorými podnikateľ rokoval.