Púšťate zákazníkom hudbu? Priplatíte si, aj keď znie len pri prepájaní hovoru

S informáciou, že púšťanie rádia či televízie v prevádzkarni je podmienené zaplatením určitej finančnej čiastky, ste sa už iste stretli. Mnoho ľudí si však povinnosť úhrady spája najmä s reštauračnými či pohostinskými zariadeniami. Nutnosť hradiť odmenu za umožnenie prenosu hudobných či audiovizuálnych diel však vzniká v podstate každému podnikateľovi, ktorý produkciu púšťa verejne.

Podľa výkladového stanoviska Ministerstva kultúry nie je pre splnenie podmienky verejnej povahy prenosu rozhodujúce, či púšťate rádio alebo televíziu vo verejných alebo súkromných priestoroch. Dôležité je, komu sú priestory prístupné. Ak majú do priestorov, v ktorých prístroje používate, voľný prístup individuálne neurčené osoby, plateniu sa pravdepodobne nevyhnete. Zákazníci budú za individuálne neurčené osoby pokladaní v drvivej väčšine prípadov; definíciu naopak nespĺňajú osoby, ktoré sú navzájom previazané rodinnými alebo inými sociálnymi väzbami (rodina či priatelia), ak do ich spoločnosti nie je umožnený prístup iným náhodným osobám. Pri takomto vymedzení si za rádio či televíziu v prevádzkarni priplatia napríklad i klasické kamenné obchody, čerpacie stanice, fitnescentrá alebo kadernícke či kozmetické salóny.

Ministerstvo vo svojom stanovisku však zároveň jedným dychom dodáva, že prenos hudobných či audiovizuálnych diel môže byť spoplatnený aj vtedy, ak ich individuálne určeným osobám púšťate za účelom hospodárskeho či obchodného prospechu, a to aj nepriameho. Príkladom môže byť hudobná kulisa pustená v reštaurácii pri posedení tzv. uzavretej spoločnosti alebo na propagačných firemných akciách organizovaných pre vopred určený okruh pozvaných.

Autorskú odmenu a koncesionárske poplatky treba rozlišovať

Pomerne rozšíreným omylom je aj skutočnosť, že nutnosť úhrady za prenos hudby sa týka len skladieb púšťaných z individuálnych nosičov (CD), pretože rozhlas a televízne vysielanie sú už pokryté koncesionárskymi poplatkami. Koncesionárske poplatky však z hľadiska zákona nepredstavujú autorskú odmenu, ale úhradu za služby, ktoré sú verejnosti poskytované v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS).

Autorská odmena je naopak určená pre osoby, ktoré majú k hudobnému či audiovizuálnemu dielu autorské práva (napr. autori či interpreti piesní).

Uzatvorte licenčnú zmluvu s kolektívnym správcom, inak hrozia postihy

Získanie súhlasu na púšťanie hudby od každého jednotlivého nositeľa autorských práv je pre podnikateľa prakticky nemožné. Právna úprava preto zaviedla inštitút tzv. kolektívneho správcu – právnickej osoby, ktorá zastupuje jednotlivých nositeľov autorských práv zo zákona a na ktorú sa môžete v prípade záujmu o púšťanie hudobných či audiovizuálnych diel obrátiť. Jedným z najznámejších kolektívnych správcov je SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský), ktorému sa v prípade púšťania hudby zákazníkom s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhnete.

Na Slovensku však fungujú aj iní kolektívni správcovia, ktorí môžu spravovať autorské práva k dielam aj duplicitne (každý správca totiž spravuje práva pre inú oblasť – SOZA napríklad spravuje práva autora piesne a SLOVGRAM práva výkonného umelca a výrobcu zvukového záznamu). Zoznam kolektívnych správcov, ktorí od vás v prípade využívania autorských diel pri prevádzkovaní vášho podnikania môžu žiadať peňažné plnenie, je zverejnený na webových stránkach Ministerstva kultúry. S príslušným kolektívnym správcom uzatvoríte tzv. hromadnú licenčnú zmluvu, na základe ktorej získate súhlas nositeľov práv k dielu, ktorých kolektívny správca v rámci výkonu svojej činnosti zastupuje.

Ak sa rozhodnete púšťať hudbu či filmy bez riadne uzatvorenej licenčnej zmluvy, vedzte, že vám nehrozí len dodatočné vymáhanie autorských odmien. Zasahovanie do práv garantovaných autorským zákonom bez vyporiadania autorskoprávnych nárokov je trestným činom, za ktorý je možné uložiť aj trest odňatia slobody.

Platíte aj za hudbu vo výťahu, zadarmo nie je ani letná terasa

Ak sa pre oživenie atmosféry vo vašej prevádzke hudbou ešte len rozhodujete, určite vám pomôže nahliadnutie do sadzobníkov jednotlivých kolektívnych správcov, ktoré nájdete na ich webových stránkach. Zo sadzobníkov zistíte, že okrem hudby púšťanej z rádia v predajni či reštaurácii sa spoplatňuje aj hudba púšťaná vo výťahu, na toaletách, v taxíku, či hudba znejúca z pohyblivého reklamného zariadenia (propagačné auto apod.).

Ak prevádzkujete stravovacie či pohostinské zariadenie, bude váš niečo stáť aj rozšírenie priestoru o ozvučenú terasu – úplata za terasu musí byť uhradená nad rámec poplatku za ozvučenie interiéru zariadenia.

Hudobným podmazom spríjemňujú zákazníkom čakanie na prepojenie hovoru aj mnohí podnikatelia, ktorí so zákazníkmi často komunikujú telefonicky. Ani takéto púšťanie hudby nie je zadarmo – v rámci šetrenia nákladov preto zvážte nahradenie populárnych skladieb univerzálnymi melódiami, ktoré spoplatnené nebudú. 

Už len pre úplnosť dodajme, že úhrada vás neminie ani pri používaní hudby v rámci propagácie vášho podnikania na webových stránkach.

Nový autorský zákon prináša uľahčenie v podobe one-stop-shop

Od 1. 1. 2016 nadobúda účinnosť nový autorský zákon, ktorý prináša užitočné zmeny aj pre podnikateľov využívajúcich hudobnú produkciu vo svojich prevádzkach. Novinka nazývaná aj one-stop-shop by mala eliminovať situácie, v ktorých sa na podnikateľov kvôli vyporiadavaniu práv obracalo viacero kolektívnych správcov, pretože každý z nich riešil nároky k dielam pre samostatnú oblasť chránených práv. Po novom by mali kolektívni správcovia medzi sebou uzatvoriť dohodu o spoločnej správe, na základe ktorej by do budúcna s podnikateľom komunikoval už len jeden správca.