Státisíce Slovákov si nemôžu dovoliť jesť mäso ani raz za dva dni. V EÚ sme na tom najhoršie

Takmer 40 % Slovákov, ktorí sú ohrození chudobou, si nemôže dovoliť jedlo s mäsom či rybou aspoň raz za dva dni. Smutné je na tom to, že sa to netýka ln ľudí, ktorí sú ohrození chudobou, ale aj tých, ktorí sa za ohrozených chudobou nepovažujú. Viac ako 17 % z nich si tiež nemôže dopriať jedlo s mäsom, rybou či dokonca vegetariánskou alternatívou aspoň raz za dva dni. Vyplýva to z najnovších dát Eurostatu. Slovensko je v tomto ukazovateli na samom konci rebríčka.

Mäso ako luxus

Podľa údajov za rok 2024 si až 8,5 % obyvateľov Európskej únie nemohlo dovoliť jedlo s mäsom, rybou alebo ich vegetariánskou náhradou aspoň každý druhý deň. Hoci ide oproti predchádzajúcemu roku o mierne zlepšenie, problém zostáva veľmi výrazný a zasahuje milióny ľudí.

Najhoršie v celej únii však dopadlo Slovensko a to s výrazným odstupom. Zatiaľ čo v priemere EÚ sa s týmto problémom stretáva menej než desatina obyvateľov, u nás je situácia alarmujúca. Medzi ľuďmi ohrozenými chudobou si až 39,8 % nemôže dopriať kvalitné jedlo každý druhý deň, čo nás radí na prvé miesto tohto smutného rebríčka. Na Slovensku je ohrozených chudobou takmer milión ľudí, čo znamená, že najmenej 400 000 Slovákov nemá na to, aby aspoň raz za dva dni mali jedlo s mäsom či jeho náhradou.

Hneď za nami skončilo Bulharsko s podielom 37,7 % a Maďarsko s 37,3 %. Na opačnom konci poradia je Cyprus, kde má takýto problém iba 3,5 % obyvateľov, nasledovaný Írskom a Portugalskom so zhodnými 5,1 %.

Eurostat

Eurostat

Jedlo je pritom jedným z najzákladnejších ukazovateľov životnej úrovne. Práve to, či si domácnosti môžu pravidelne dovoliť jedlá bohaté na bielkoviny, vitamíny a minerály, slúži na hodnotenie úspešnosti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu naprieč úniou. Dáta ukazujú, že nejde len o problém marginálnych skupín ľudí bez práce, ale stále častejšie sa týka aj rodín s deťmi a pracujúcich, ktorí sa dostávajú do pasce vysokých cien potravín, bývania či energií.

Čim sme chudobnejší, tým je to ťažšie

Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú obrovské. Kým Slovensko, Bulharsko, Maďarsko či Grécko vykazujú vysoké čísla nad 30 %, štáty ako Nemecko (27 %), Francúzsko (25 %) či Česko (23 %) síce vyzerajú lepšie, no aj tam ide o milióny ľudí, ktorí denne riešia dilemu, či zaplatiť účty, alebo si kúpiť kvalitné potraviny. Medzi najlepšie výsledky v rámci únie patrí Škandinávia, Benelux či západná Európa, kde sa podiel obyvateľov bez prístupu k plnohodnotnému jedlu pohybuje v rozmedzí 8 až 14 %.

Zaujímavé je tiež porovnanie medzi celkovou populáciou a skupinou ľudí ohrozených chudobou. Zatiaľ čo priemer EÚ hovorí o 8,5 % všetkých obyvateľov, u chudobných je tento podiel až takmer pätina, teda približne dvakrát viac. Na Slovensku sú rozdiely ešte priepastnejšie a ukazujú, že sociálne slabšie domácnosti u nás znášajú tlak inflácie a rastúcich cien omnoho ťažšie než inde.

Situácia je tak vážnym varovaním pre štát aj pre spoločnosť. To, že ľudia na Slovensku patria medzi tých, ktorí sa najťažšie dostávajú k pravidelnému výživnému jedlu, by malo byť témou nielen pre odborníkov, ale aj pre politických lídrov. Pretože ak sa základná potreba ako jedlo stáva luxusom, ukazuje to na hlboké problémy v sociálnej a hospodárskej oblasti, ktoré sa nedajú dlhodobo ignorovať.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.