Zdroj: Shutterstock
Slovákov ohrozuje chudoba a z roka na rok je to horšie. Najohrozenejšími skupinami pritom nie sú seniori, ako sa často hovorí, ale mladé rodiny s deťmi. Takmer každý piaty obyvateľ je dnes vystavený riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, pričom trend sa od roku 2020 neúprosne zhoršuje, zatiaľ čo v Európskej únii klesá. Rast cien, stagnujúce príjmy a prehlbujúce sa regionálne rozdiely zanechávajú čoraz väčšiu časť spoločnosti na pokraji dôstojného života.
Situácia s chudobou na Slovensku sa v posledných rokoch skôr zhoršuje než zlepšuje a trend sa odlišuje od vývoja v Európskej únii, kde väčšina krajín eviduje pokles rizika chudoby. Na Slovensku naopak podiel ľudí vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia (tzv. AROPE) od roku 2020 každoročne rastie. Upozorňuje na to dokument Národnej banky Slovenska Štrukturálne výzvy 2025.
„V roku 2024 už ohrozoval takmer každého piateho obyvateľa krajiny, teda 18,3 %, čo je síce stále lepší výsledok než priemer EÚ 27, no kým v únii sa situácia zlepšuje, u nás sa trend otočil. Najvýraznejší nárast bol na východnom a západnom Slovensku, zatiaľ čo Bratislavský kraj zaznamenal len mierne zhoršenie,“ uvádza NBS.
Chudoba sa na Slovensku sleduje najmä cez tri dimenzie, ktoré spolu vytvárajú ukazovateľ AROPE. „Ide o príjmovú chudobu, závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu a veľmi nízku intenzitu práce. Najväčšou zložkou je relatívna príjmová chudoba, ktorá znamená, že príjem domácnosti je nižší než 60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Nasleduje materiálna deprivácia, teda nemožnosť dovoliť si základné veci, ako napríklad zaplatiť nečakané výdavky alebo dovolenku v zahraničí. Za ňou je veľmi nízka intenzita práce, čo odráža neplnohodnotné zapojenie sa do trhu práce,“ uvádza NBS.
Hoci na Slovensku panuje presvedčenie, že chudoba hrozí najmä dôchodcom, nie je to tak. Dôchodcovia na Slovensku patria medzi skupiny, ktoré sú ohrozené chudobou, hoci v porovnaní s priemerom EÚ sú na tom lepšie. V roku 2024 bolo riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia u dôchodcov na Slovensku na úrovni 13,2 %, zatiaľ čo v EÚ 27 dosahovalo až 22,6 %. Riziko chudoby dôchodcov je teda významné, ale nižšie ako v únii.
Okrem dôchodcov sú na Slovensku najviac ohrozené tieto skupiny:
Neúplné rodiny, teda domácnosti s jedným rodičom a dieťaťom, ktoré mali v roku 2024 riziko chudoby a sociálneho vylúčenia takmer 30 %.
Viacdetné rodiny, teda domácnosti s dvoma dospelými a troma a viac deťmi, kde riziko dosahovalo viac než 32 %, hoci oproti predchádzajúcemu roku sa mierne zlepšilo.
Mladí dospelí vo veku 18–24 rokov, najmä ženy, ktorých riziko chudoby je vyššie než v iných vekových skupinách.
Nezamestnaní, ktorí mali riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia viac než 23 %, čo je podstatne viac než u zamestnaných.
„Príčin zhoršujúcej sa situácie je viacero. Dominantne ide o stagnáciu relatívneho príjmového postavenia Slovákov v rámci EÚ a o rastúce regionálne rozdiely. Sociálna inklúzia slabne najmä na východe a v zaostalejších regiónoch, kde sa prejavuje kombinácia nízkej zamestnanosti, rodových nerovností a spomaleného sociálneho výťahu. Navyše, rast cien a spomalenie medzigeneračného posunu znamenajú, že aj keď mladšie generácie zarábajú viac v absolútnych číslach, ich postavenie v spoločnosti sa zhoršuje,“ uvádza v dokumente NBS.
Kontext celej ekonomiky ukazuje, že hoci Slovensko zvládlo energetickú krízu súvisiacu s vojnou na Ukrajine a HDP na obyvateľa rástol vlani o 2 %, čo je viac než priemer EÚ (ten bol len 0,8 %), zároveň sa však ukazuje, že ceny na Slovensku rástli rýchlejšie než kúpna sila príjmov, čo oslabuje reálnu konvergenciu k bohatším krajinám. Produktivita práce je stále nízka a vysoké ceny bývania tlačia na rozpočty domácností, zatiaľ čo konkurencieschopnosť ekonomiky znižuje rýchly rast nákladov na prácu.
V súhrne možno povedať, že Slovensko sa nachádza v zložitej situácii, kedy kombinácia regionálnych rozdielov, demografických výziev a pomalého rastu produktivity vytvára tlak na sociálnu inklúziu. Rast cien a nízka relatívna kúpna sila ešte viac zvyšujú pocit zraniteľnosti, najmä u najchudobnejších vrstiev spoločnosti. Z dlhodobého hľadiska preto budú kľúčové politiky zamerané na podporu vzdelania, zamestnanosti a zdravotnej starostlivosti v zaostávajúcich regiónoch a na posilnenie produktivity a konkurencieschopnosti celej ekonomiky.
Ivana Sladkovská
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
