Dlhopisy slovenských finančníkov, oplatia sa?

Najjednoduchšie sa dá fungovanie korporátnych dlhopisov vysvetliť na pojme pôžičky. Firmy a finanční žraloci si požičiavajú na trhu výhodnejšie ako v banke a zároveň dávajú možnosť bežným ľuďom investovať peniaze relatívne bezpečne, s vyšším ako bankovým úrokom. Získajú cenný papier s dohodnutou frekvenciou vyplácania úroku a splátkou istiny v deň vopred určenej splatnosti. Vydavateľ dlhopisu, teda emitent zas získa značný finančný kapitál, z ktorého môže realizovať svoje zámery.

V princípe teda požičiate financie spoločnosti, ktorá má s nimi isté zámery. „Korporátne dlhopisy slovenských spoločností umožňujú klientom investovať do projektov, ktoré majú „na dosah“. Vidia ich, poznajú a my im dávame možnosť podieľať sa na ich rozvoji. Lokálne dlhopisy predstavujú zaujímavé investičné riešenie, prinášajú vyšší výnos ako bežné bankové vkladové produkty,“ hovorí Anna Macaláková, riaditeľka J&T Banky, ktorá ponúka hneď niekoľko korporátnych dlhopisov.

Investícia do cenných papierov českých a slovenských firiem má síce výhodu vloženia aktív do štruktúr, ktoré sú známe aj z médií, napriek tomu vôbec nie sú bezrizikové. 

Ako hovorí Karol Piovarcsy zo SAXO bank, ľudia stále častejšie ukladajú svoje peniaze do firemných dlhopisov, ktoré sú osviežujúcou alternatívou ich portfólia. A ňou by mali aj zostať.

Dlhopisy by nemali tvoriť jediný investičný prostriedok, ale len jednu časť koláča. Vsadiť všetko na jednu kartu môže byť na súčasnom trhu extrémne riskantné. Pred samotnou investíciou do cenných papierov sa vyžaduje istá schopnosť analytického myslenia investora a istá miera ochoty zniesť riziko. Preto je potrebné, aby banky s klientom pred kúpou dlhopisu vypracovali investičný dotazník. 

Vyšší úrok stráca na poplatkoch

Súčasné korporátne dlhopisy ponúkané na slovenskom trhu sa pohybujú často v úrovni od 3,5% až po približne 7% ročne. Výsledná suma na vašom účte pri splatnosti dlhopisu však nebude rovnaká ako pri termínovaných vkladoch s rovnakým úročením.

Výnos sa na konci zrazí daňou 19%, ale okrem toho je potrebné počítať s ďalšími nákladmi. Tými sú vstupné poplatky. Môžu byť v rôznej výške. Obvykle od nula do 1% z investovanej sumy. Zároveň banky pri nákupe dlhopisov často určujú minimálnu sumu, ktorú je potrebné zaplatiť, ak je objem nákupu menší ako poplatok z percent. Je vhodné informovať sa aj na správcovský  poplatok. 

Príklad na úrok z dlhopisov

Chcete nakúpiť dlhopisy s úrokom 3,6%. Jeden dlhopis stojí 1000 eur. Kupujete 10 dlhopisov. Poplatok je 0,6%, ale minimálne sadzba určená bankou za nákup je napríklad 80 eur. Zaplatíte teda 80 eur namiesto 60.

Ak by ste kupovali 20 dlhopisov, poplatok by bol 120 eur. Preto je lepšie kupovať viac kusov jedného dlhopisu, ako viacero typov dlhopisov v menšej hodnote.

Od ročného úroku je ešte potrebné odpočítať výšku správcovského poplatku, ak nejaký je. Až vtedy dostanete číslo čistého výnosu.

Potom sa už len rozhodnúť, či sa vám o niečo vyšší čistý úrok oplatí vzhľadom na riziko napríklad v porovnaní s nižšie úročeným, ale bezrizikovým termiňákom.

Kreditné a iné riziká. Na čo si dať pozor?

Pred samotným nákupom je potrebné prečítať si v predajnom prospekte k dlhopisu rizikové faktory vzťahujúce sa k emitentovi.

Najzávažnejším je kreditné riziko, teda neschopnosti dlžníka plniť svoje záväzky, ktoré sa s investíciou do cenných papierov spájajú.

Určite je správne pred investíciou do korporátneho dlhopisu preveriť ukazovateľ pomeru výšky vlastného imania emitenta k jeho záväzkom a či sa spoločnosť nenachádza v kríze. Prípadne si aj overiť, kto za emitenta ručí a či je možné uplatňovať si v prípade krízy náhradu u ručiteľa. Tieto informácie obsahuje samotný predajný prospekt.

Keďže dlhopisy dnes môže vydávať prakticky  ktokoľvek, je vhodné „preklepnúť“ si toho, komu peniaze požičiavate. Samotná organizačná štruktúra veľa napovie o istote a stabilite emitenta.

Vzťahy s inými subjektmi, skupinami a vlastníkmi nájdete v prospektoch cenného papiera. Tu sa dozviete, či ide o firmu s dlhodobou históriou, majetkom, alebo napríklad o emitenta, ktorý je novo založenou spoločnosťou bez podnikateľskej histórie. Takéto spoločnosti sa často zakladajú výlučne s cieľom vydávania dlhopisov, ktoré slúžia na poskytovanie pôžičiek.

To môže so sebou napríklad neisť riziko, že hospodárska situácia emitenta je závislá od schopnosti jeho dlžníkov plniť svoje peňažné záväzky.

Pokiaľ akýkoľvek dlžník nebude schopný splniť svoje splatné peňažné záväzky voči emitentovi riadne a včas, môže to mať negatívny vplyv na finančnú a hospodársku situáciu emitenta, jeho podnikateľskú činnosť a schopnosť plniť záväzky z dlhopisov. 

Čo sa stane pri naplnení čierneho scenára?

Meno spoločnosti je istým garantom dôveryhodnosti. Súčasní finanční žraloci by si nepokazili meno nevyplatením dlhopisov.

No v prípade veľkých problémov bude aj spoločnosť určite strážiť viac kapitál ako meno a v prípade kritickej situácie nemusí dlhopis vykúpiť späť. S bezcenným cenným papierom sa tak dostane klient medzi ďalších  veriteľov krachujúceho podniku. Ostáva potom už len dúfať, že z majetku firmy niečo ostane, no v systéme dokonale poprepájaných vzťahov a istenia kapitálu je tento proces dosť problematický. 

Lepšie je diverzifikovať

Korporátne dlhopisy sú dnes určite výhodou alternatívou k nízkym úrokom na vkladoch a sú stabilnejšie ako akcie.

Pre istejší spánok je však vhodné investovať do spoločnosti so zodpovednou históriou, dobrou víziou a značným kapitálom. Dlhopisy týchto firiem predstavujú dobré zhodnotenie a relatívne nízke riziko, ktoré je závislé len na schopnosti emitenta splatiť svoj záväzok.

Zatiaľ slovenské finančné skupiny svoje záväzky z dlhopisov aj s úrokom vždy riadne splatili. Platí však obligátne, že minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov.