Dopad krízy na zamestnanosť na Slovensku a v členských krajinách EU

Kým ekonomika na Slovensku v roku 2007 a 2008 patrila k najrýchlejšie rastúcim v rámci EÚ a OECD, tak v roku 2009 došlo k prepadu hospodárskeho rastu a k poklesu dynamiky vývoja reálneho HDP. Stúpla nezamestnanosť a nastali tvrdšie časy pre zamestnancov. Ekonomická kríza zasiahla celý pracovný trh v EÚ a výsledkom bol pokles dopytu po pracovnej sile a zvýšená nezamestnanosť v členských krajinách EÚ.

Dopad krízy na EÚ

Tabuľka č. 1 poukazuje na percentuálne zmeny v reálnom HDP a zamestnanosti v jednotlivých členských štátoch EÚ v období II. štvrťrok 2008 až II. štvrťrok 2009.
Ekonomika sa prepadla vo všetkých členských krajinách mimo Poľska. Všetky štáty EÚ i v rámci eurozóny zaznamenali pokles HDP o priemerne 5%. Takisto významne bol ovplyvnený pracovný trh, kde sa znížila ponuka práce. Luxembursko je jediný štát, kde sa zamestnanosť zvýšila v tomto období (+1,3%). Pokles produkcie nespôsobil zníženie zamestnanosti, ale práve naopak.

Tabuľka č. 1: zmeny v reálnom HDP a zamestnanosti v období II. štvrťrok 2008 až II. štvrťrok 2009

V EÚ nastal pokles zamestnanosti o 1,9% (-1,8% v štátoch eurozóny). V 4 členských štátoch zaznamenali horší trend v poklese zamestnanosti než v dopade na HDP. Stalo sa tak v Poľsku, kde sa to prejavilo v raste HDP  (+1,1%), kým zamestnanosť klesla o 0,7%. V Grécku ekonomika klesla o 0,3 a zamestnanosť o 1,0%. V Španielsku zaznamenali pokles zamestnanosti o 7,1% a ekonomiky len  o 4,2%. Dopad krízy na Írsko bol v obidvoch ukazateľoch značný, kde ovplyvnil pokles produkcie ekonomiky (-7,3%) na zníženie zamestnanosti (-8,3%). Vplyv negatívneho trendu na produkciu jednotlivých ekonomík sa odzrkadlil v obmedzeniach na pracovnom trhu.

Prekvapujúca situácia nastala v Litve, kde prepad HDP (-21,1%) vyvolal pokles zamestnanosti len o 6,9 %, čo bol nižší pokles ako sa očakávalo. Zo všetkých členských štátov je Nemecko krajinou, ktorá poukazuje na väčšiu stabilitu. Výkon ekonomiky poklesol  o 5,9 %, ale zamestnanosť klesla úplne minimálne, a to len o 0,1%.

Významným faktom je, že HDP a zamestnanosť sa vyvíjajú odlišne. Veľkosť zamestnanosti reaguje na rozvoj ekonomiky s určitou časovou medzerou. Existujú viaceré dôvody, ktoré sú relevantné v období hospodárskej krízy, jeden z nich je mať dostatok skúseností s krízovým managmentom. V tomto období zamestnávatelia častokrát vytvárajú opatrenia ako využívať viac dočasné úväzky, znižovanie limitu pracovných hodín ako prostriedok predchádzania prepúšťaniu skúsených zamestnancov. Pokles pracovnej doby je jeden z nástrojov ako si zamestnancov udržať a zároveň neustále vyrábať, ale v menšej miere.

Najväčší pokles v pracovnej dobe u zamestnancov na hlavný pracovný pomer

Podľa Eurostatu  (tabuľka č. 2), je zrejmé, že prakticky vo všetkých členských krajinách klesla priemerná pracovná doba zamestnancov.  Výnimkou sú iba Luxembursko (+1.0) a Litva (+0.1), kde práve naopak za posledné obdobie došlo k  zvýšovaniu pracovných hodín. Maďarsko zostalo ako jediné na stabilnej úrovni a priemerná pracovná doba zostala zachovaná. Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku v rozsahu (-1,5%). Druhý najväčší pokles zasiahol Rakúsko, Slovensko a Fínsko.

Tabuľka č. 2: Počet hodín odpracovaných v hlavnej pracovnej dobe v 2. štvrťroku 2008 a 2009

Prognóza pre Slovensko do roku 2012

Podľa správy  Dr. Kárásza "Vlyv globálnej ekonomickej krízy na vývoj hospodárstva Slovenska so zreteľom na trh práce" sa očakáva, že ekonomika bude v roku 2010 mierne rásť. Hospodársky rast v roku 2010 nebude dostatočný, aby vyvolal zlepšenie na trhu práce. Nárast zamestnanosti však  bude značne pod úrovňou zamestnanosti zaznamenanej v rokoch 2005-2008. Podľa predpokladov Dr. Kárásza rok 2012 bude  rokom, kedy vyrobené reálne HDP sa bude pohybovať nad úrovňou, ktorú mal pred recesiou t.j. v roku 2008. Takisto predpokladá, že výkon ekonomiky Slovenska bude v roku 2012 prevyšovať o viac ako 8% ako bolo pred recesiou. Pozitivny vplyv v dôsledku protikrizových vládnych opatrení je možný očakávať až v roku 2011, kedy  by sa ekonomika mala začať pomaly zregenerovať.