Komentár hlavného analytika CapitalPanda Joza Perića
Minulý piatok sa v Cornwalle vo Veľkej Británii konalo zasadnutie skupiny G7. Tento rok na stretnutie pozvala hostiteľská krajina aj Austráliu, Indiu, Južnú Kóreu a Južnú Afriku. Silnou témou bola obnova po pandémii COVID-19 a s tým súvisiaci robustnejší globálny systém zdravotníctva, ktorý má byť schopný všetkých ochrániť pred budúcimi pandémiami. Zasadnutie G7 sa však primárne sústredilo na korigovanie nedostatkov globálneho obchodu, ktoré odhalila pandémia.
Globálne zdaňovanie v centre pozornosti
Ústredná pozornosť sa sústredila na Čínu. Skupina G7 vo vyhlásení skonštatovala, že sa bude snažiť o spoločný prístup k Číne s cieľom čeliť tzv. netrhovo orientovaným politikám a praktikám a zabezpečiť spravodlivý mnohostranný globálny obchod.
Silným odkazom bolo, že G7 chce pracovať na modernizovanom, slobodnejšom a spravodlivejšom multilaterálnom obchodnom systéme založenom na pravidlách, ktorý bude odrážať naše hodnoty a zabezpečovať vyvážený rast. A spolu s reformovanou Svetovou obchodnou organizáciou pracovať na konsenzuálnom riešení medzinárodného zdaňovania do polovice roka 2021 v rámci OECD.
Krajiny G7 sa zhodli na tom, že chcú dostať viac peňazí od nadnárodných spoločností ako Amazon a Google. S cieľom obmedziť presun ziskov do daňových rajov sa krajiny G7 dohodli na minimálnej globálnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb vo výške aspoň 15 %. Britský minister financií Rishi Sunak k tomu dodal: "Ministri financií krajín G7 dosiahli historickú dohodu o reforme globálneho daňového systému, aby bol vhodný pre globálny digitálny vek."
Problémom je, že súčasné daňové zmluvy sú staré takmer 100 rokov, a hoci sa počas tohto obdobia pokúšali zabrániť daňovým únikom, väčšinou išlo o dvojstranné dohody. Zdá sa, že posledných 20 rokov umocnených rozvojom internetových technologických gigantov viedlo k tomu, že sa konečne začalo niečo robiť s daňovými únikmi. Pre niektoré krajiny, ako napríklad v Českej republike, na Slovensku a v Chorvátsku, je základná sadzba 15 % výrazne nižšia ako doterajšia úroveň, a preto akceptovateľná. Naopak, touto zmenou by bolo výrazne postihnuté Írsko, ktoré dnes firmy láka na 12,5 % sadzbu dane, ako aj Maďarsko s 9 % sadzbou. Írsky minister financií Pascal Donohoe už v tejto súvislosti uviedol, že akákoľvek globálna dohoda musí zohľadňovať menšie krajiny.
Ak sa táto daň z príjmov právnických osôb zavedie, mohla by potenciálne znížiť hodnotu akcií technologických gigantov. Keďže ich ziskovosť bude nižšia, nepriamo to ovplyvní ich monopolné postavenie. Akcionári technologických gigantov z toho nebudú mať radosť, ale uvítajú to malé a stredné podniky, ktoré budú mať väčší priestor na rast.
G7 je organizácia, ktorú tvorí sedem "vyspelých ekonomík" sveta - Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA. Skupina G8 vznikla v roku 1998 po tom, ako sa k uvedeným krajinám pripojilo Rusko. Krajina však bola v roku 2014 po anexii Krymu vylúčená.
Britský premiér Boris Johnson k samitu G7 povedal: "Skupina G7 ako najdôležitejšie zoskupenie demokratických krajín je už dlho katalyzátorom rozhodných medzinárodných krokov na riešenie najväčších výziev, ktorým čelíme. Od zrušenia dlhu rozvojových krajín až po naše všeobecné odsúdenie ruskej anexie Krymu sa svet obrátil na skupinu G7, aby uplatnila naše spoločné hodnoty a diplomatickú silu na vytvorenie otvorenejšej a prosperujúcejšej planéty. "
Cesta k zavedeniu globálnej sadzby pre zdanenie (najmä) internetových gigantov bude ešte veľmi dlhá. Je však pozitívne vidieť, že medzi veľkými krajinami existuje vôľa riešiť výrazný problém odlievania daní do daňových rajov veľkými firmami, na čo dopláca primárne Európa. Pozitívnym momentom je, že táto zmena má (zatiaľ) podporu aj Spojených štátov, ktoré sú sídlom väčšiny gigantov, ktorých by sa zdanenie dotklo.