Komentár: Koronakríza otvorila nový rozpor vnútri EÚ. Jeho riešenie ja zatiaľ v nedohľadne

Komentár hlavného analytika ProfitLevel Lukáša Balogu

Hlavnou témou celej Európskej únie je počas posledných mesiacov francúzsko-nemecký návrh založenia európskeho fondu oživenia. Vedúci predstavitelia EÚ chcú stanoviť pre obdobie 2021–27 rozpočet bloku na 1,1 bilióna eur a doplniť ho novými stimulačnými peniazmi v hodnote 750 miliárd eur, ktoré by si Európska komisia sama požičala na trhu za rozpočet a národné záruky. Rozhovory o nich sa zastavili ešte pred pandémiou uprostred rozdielov medzi čistými platcami a príjemcami. Fond by mal poskytovať zdroje pre tie krajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté koronavírusom. 

Nový fond síce nebude fungovať na princípe spoločného ručenia, ale obrovské dlhy, ktoré na seba berie Brusel, sú krokom k dlhodobo zamietanej dlhovej únii. Problém je ale v tom, že mimo Nemecka, Rakúska a Holandska v podstate nie je žiadna ďalšia krajina Únie, ktorá by si mohla dovoliť vyššie príspevky. Cieľom nemeckej kancelárky Angely Merkelovej je pravdepodobne zmena imidžu Nemecka ako sebeckej krajiny, ktorá z každej krízy niečo vyťaží, zatiaľ čo zvyšok Európy trpí. Táto politika prichádza práve pred voľbami, na základe čoho tento krok môže byť viac populistický než strategický v prípade súčasnej nemeckej kancelárky.

Proti sa, naopak, stavia Holandsko, Švédsko, Dánsko a Rakúsko. Tieto krajiny uprednostňujú splatné pôžičky, aby sa krajiny vyhli bankrotu tých krajín, ktoré bezohľadne pristupujú k fiškálnym stimulom. Hlavným dôvodom je taktiež enormný rast vplyvu z Bruselu, pretože Európska komisia sa stane nezávislým hráčom na kapitálových trhoch. Z  plánu nie sú nadšené ani krajiny Vyšehradskej štvorky, a to najmä preto, že ho vnímajú ako niečo, čo by mohlo ohroziť financie, ktoré ony samy dostávajú z Bruselu.

Na druhej strane stoja krajiny ako napríklad Taliansko alebo Španielsko, ktoré by z nového fondu mali ťažiť najviac. Ide o veľmi smelý krok, aj keď nemecká kancelárka trvá na tom, že sa jedná len o prechodný nástroj, no jeho následné zrušenie môže byť v nedohľadne. 

Plán Európskej komisie na obnovu úniovej ekonomiky bol finančnými trhmi prijatý pomerne vrelo. Keď predsedníčka európskej komisie Ursula von der Leyen predstavovala v stredu v Európskom parlamente parametre rozpočtu na najbližších sedem rokov, akcie začali rásť, na čele s akciami bánk. Súhrnný bankový index eurozóny posilnil o bezmála päť percent. Od dvoch do piatich percent pridali akcie španielskych bánk, talianske banky si pripísali 2,6 percentný zisk. Práve bankový sektor krajín južného krídla EÚ je dlhodobo pod drobnohľadom, pretože tamojšie ekonomiky sú prinajmenšom od veľkej recesie z roku 2009 pomerne krehké. 

Krehké vzťahy medzi USA a eurozónou sa vyostrujú po tom, čo Nemecko odmietlo dodržať svoj záväzok minúť 2 % svojho HDP na obranu. Najväčšia a najbohatšia krajina v Európskej únii nemá funkčné letectvo a námorníctvo a je úplne závislá od bezpečnostných záruk USA. S otázkou výdavkov na obranu úzko súvisí rastúca energetická závislosť Nemecka od Ruska. Napriek odporu Spojených štátov a 15 európskych krajín je Nemecko rozhodnuté dokončiť plynovod Nord Stream 2, ktorý ďalej zvýši pákový efekt Ruska ako dodávateľa energie do Európy. Spojené štáty vynakladajú miliardy dolárov ročne na obranu Európy pred rastúcimi hrozbami Ruska, no súčasná nemecká energetická politika zvyšuje priľnavosť Ruska nad Európou.

USA ako prvé vystúpilo proti čínskej spoločnosti Huawei s obvinením, že vytvára na svete kybernetickú hrozbu spojenú so špionážou krajín. Následné kroky Donalda Trumpa bolo vyzvanie spojencov, medzi ktorými je aj Európska únia, aby nepovolili čínskej telekomunikačnej spoločnosti Huawei zúčastniť sa na jej mobilnej sieti novej generácie. Vo februári 2020, keď Čína hrozila odvetou proti nemeckým výrobcom automobilov, čínsky Huawei dostal výnimku.