Nahradia Slovákov roboty? Isté riziko tu je

To, že je ohrozených až 62 % pracovných pozícií má príčinu v tom, že veľká časť obyvateľstva pracuje práve na takýchto pozíciách. Ako uviedla Lenka Buchláková, analytička Slovenskej Sporiteľne:  „Príchod štvrtej priemyselnej revolúcie predstavuje riziko aj príležitosť v jednotlivých krajinách sveta. Globálne je automatizáciou ohrozené jedno zo šiestich stredne kvalifikovaných pracovných miest. Slovensko je ohrozené najviac, čo je spôsobené hlavne tým, že máme veľa nízko kvalifikovaných pracovníkov v priemysle, ktorí môžu byť ľahko nahraditeľní strojmi.“

Ako ohrozuje robotizácia okolité krajiny

Robotizácia ohrozuje nielen Slovákov. Z výsledkov štúdie Prosperity Report vydanú britským Legatum Institute so skupinou Erste vyplýva, že v Rakúsku ohrozuje robotizácia 49 % a vo Francúzsku 51 % pracovníkov. V Nemecku, ktorého vývoj ekonomiky je pre Slovensko kľúčový, ohrozuje robotizácia až 54 % súčasných pracovných pozícií.

„Viaceré výskumy ukázali, že práve stredná a východná Európa bude najviac ohrozená robotizáciou. Aktuálny výskum však potvrdil, že z okolitých krajín je pre nás robotizácia najväčším strašiakom. V susednom Česku ohrozuje ani nie približne polovicu súčasných pracovných miest, napríklad v Poľsku je to 52 percent,“ doplnila Buchláková.

Medzi najmenej ohrozené európske krajiny patrí Nórsko (40 %) a Fínsko (41 %). V čele svetového rebríčka sa nachádza Nový Zéland. Z jeho súčasných pracovných pozícií je ohrozených približne 39 %. USA sa nachádza na tretej priečke spolu s Fínskom.

Ako sa zvládnuť priemyselnú revolúciu

Už v minulosti reagovala stredná trieda na predchádzajúce priemyselné revolúcie tak, že sa sústredila na získanie nových zručností (rôzne formy rekvalifikácie), diverzifikáciou a inováciou. Nakoniec sa dostavila prosperita. Nové technológie zlepšujú kvalitu života, zvyšujú bezpečnosť a vytvárajú nové príležitosti pre služby vrátane sociálnej starostlivosti.  Priemyselná revolúcia so sebou vždy prináša zánik nízkokvalifikovaných pozícií. Zároveň však vzniknú nové a na tie je potrebné zamestnancov preškoliť.

Nie je to žiadnou novinkou, že nestále rastie dopyt po pracovníkov s IT znalosťami, ako aj po pracovníkov schopných ovládať stroje a prácu s najnovšími technológiami. Mnohé spoločnosti si takýchto pracovníkov začínajú i vychovávať napr. tým, že spolupracujú so strednými odbornými školami.

Príjem versus komfortný život

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že síce obyvatelia stredoeurópskeho regiónu bohatnú, neumožňuje im súčastný príjem komfortný život. Uviedlo tak 15 % opýtaných. Nerovnosť príjmov na hranici chudoby a priemerných príjmov je na Slovensku na úrovni viac ako 6 %. Len kúsok na západ v Českej republike je tento pomer na úrovni 3,8 %. Najlepšia situácia je vo Fínsku (3,1 %). Neustále rastúce ceny potravín a neisté vyhliadky budúceho zamestnania nútia stále veľkú časť obyvateľstva a predovšetkým mladých odchádzať pracovať do zahraničia. Z mnohých štatistík vyplýva nárast zamestnaných alebo podnikajúcich Slovákov práve v susednej Českej ale i Rakúskej republike. K našim západným susedom odchádza študovať na vysoké školy mnoho mladých ľudí, ktorí v ČR nemajú prakticky žiadne prekážky a väčšinu študijných programov môžu absolvovať v Slovenčine. Táto vzdelaná časť obyvateľstva z väčšej časti v ČR aj zostáva pracovať.

Na Slovensku stále zaostávame s vytváraním dostatočného množstva kvalifikovaných a dobre platených pracovných pozícií. Jednak to vyplýva čiastočne z historického vývoja, kedy Slovensko bola vždy skôr agreárne než priemyselne zameraná časť či už Rakúsko-Uhorska, alebo Československa. Na druhej strane situácii moc nepomáha ani prílišná závislosť na automobilovom priemysle a odvetviam k nemu pridruženými. Mnohí odborníci však hodnotia vývoj na Slovensku za pozitívny a radia ho medzi mladú krajinu, ktorá sa postupne doťahuje na vyspelé západné ekonomiky.