Delenie majetku po rozvode – kedy môže súd jednému z manželov priznať viac?

Kedy netreba osobitný dôvod pre rozdielne vyporiadacie podiely

Za normálnych okolností sú súdy povinné vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo tak, aby z neho každý z bývalých manželov dostal rovnaký podiel. Táto zásada platí nielen pre majetkové súčasti bezpodielového
spoluvlastníctva, ale aj pre spoločné dlhy. V praxi spravidla nie je možné, aby sa celá masa aktív a pasív vyporiadavaná v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva bezo zvyšku rozčlenila na dve rovnaké polovice.
Súdy preto riešia rozdiel tak, že ten z partnerov, ktorému bol priznaný podiel vo vyššej hodnote, musí druhému vzniknutý schodok nahradiť v peniazoch.

Rovnosť vyporiadacích podielov však zákon vyžaduje len pri delení spoločného majetku manželov súdom. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou túto podmienku rešpektovať nemusí (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 726/99).

Dôvody pre súdne navýšenie podielu na spoločnom majetku upresnili súdy

Výnimka z pravidla rovnosti vyporiadacích podielov pre oboch bývalých manželov vychádza z tretej a štvrtej vety ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia súd nevykoná len matematické rozdelenie spoločného majetku na dve rovnaké polovice. Je totiž povinný prihliadať predovšetkým na potreby maloletých detí, ale aj na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu. Ďalej musí posúdiť, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, aký bol jeho podiel na starostlivosti o deti a ako obstarával spoločnú domácnosť. Zváženie uvedených hľadísk následne v niektorých prípadoch vedie súdy k tomu, aby spoločný majetok medzi bývalých manželov nerozdelili rovným dielom, ale každému z nich priznali takú časť, ktorú si podľa okolností konkrétneho prípadu zasluhuje; právnická terminológia v tejto situácii hovorí o tzv. disparite vyporiadacích podielov. Disparitu podielov môže podľa súdov odôvodniť najmä:

1) Nedostatočné prispievanie na chod spoločnej domácnosti

Mieru prispievania na spoločnú domácnosť je podľa judikatúry potrebné posudzovať podľa možností a schopností každého z manželov. Pokiaľ sú teda úlohy manželov rovnomerne rozdelené tak, že jeden z nich v prvom rade
zabezpečuje financie a druhý sa naopak sústredí na každodenný chod domácnosti a výchovu detí, nemožno priznať väčší podiel na spoločnom majetku tomu, kto do domácnosti fakticky vložil viac peňazí.

O disparite podielov však treba uvažovať vtedy, keď sú povinnosti týkajúce sa spoločnej domácnosti a rodiny bez legitímneho dôvodu plnené v podstatnej miere len jedným z partnerov (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR, sp.zn. 22Cdo 3976/2011 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 88/2010). Pokiaľ ste teda do spoločnej „kasy“ prinášali peniaze najmä vy a zároveň na vás ležalo aj bremeno domácich prác a výchovy detí,
treba na to v súdnom konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov poukázať.

2) Vyššia miera zásluh na nadobudnutí spoločného majetku

Podobne ako v prípade starostlivosti o domácnosť a rodinu, aj pri posudzovaní zásluh na nadobudnutí spoločného majetku nie je až tak veľmi podstatná samotná výška, ktorou sa jeden z manželov počas manželstva podieľal na
zveľadení spoločného majetku. Dôležité je najmä to, či mu druhý partner v jeho zárobkových aktivitách napomáhal napríklad aj tým, že mu poskytoval morálnu podporu a na oplátku na seba prevzal starostlivosť o „rodinný krb“.

K nerovnomernému rozdeleniu majetku však môže viesť napríklad okolnosť, že jeden z partnerov k jeho nadobudnutiu neprispel preto, lebo dostatočne nevyužíval svoje možnosti a schopnosti a bez opodstatneného
dôvodu (napr. zdravotného alebo z dôvodu prevzatia iných povinností dôležitých pre rodinu) sa rozhodol zostať bez príjmu alebo vykonávať len prácu s nižším ohodnotením. Podľa judikatúry sa dá o vyššom podiele pre jedného
z manželov uvažovať aj vtedy, ak zvýšené úsilie jedného z manželov malo za následok nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 1096/2011).

3) Porušenie základných manželských povinností vplývajúce na rozsah spoločného majetku

V zmysle ustanovenia § 18 Zákona o rodine majú manželia spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Porušenie týchto povinností
veľmi často nevedie len k rozvodu, ale aj k úvahám, či sa podiel na rozvrate manželstva nemá premietnuť aj do následného majetkového vyporiadania. Súdy v tomto smere celkom jednoznačne zaujali stanovisko, že samotné
porušenie základných povinností manželov pre krátenie podielu nestačí – argumentovať len neverou manžela teda v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nepomôže (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR,
sp.zn. 22Cdo 2921/2005).

Významným však môže byť porušenie povinností, ktoré viedlo k zanedbávaniu starostlivosti o rodinu či domácnosť, prípadne ide o taký morálny poklesok, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby ho súd pri vyporiadaní
nezohľadnil (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 1683/2013). Tieto prípady zahŕňajú nielen rezignáciu na finančné podporovanie chodu domácnosti či zabezpečovanie výživy detí, ale aj odčerpávanie prostriedkov zo
spoločného majetku na nákupy alkoholu, návykových látok či hráčske automaty. V súdnej praxi sa vyskytlo aj rozhodnutie, podľa ktorého môže výšku priznaného podielu zo spoločného majetku ovplyvniť aj dopustenie sa domáceho násilia (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 1137/2012 – zo slovenských súdov bolo pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zohľadnené napr. v rozhodnutí Okresného súdu Prešov, sp.zn. 28C/5/2014).