Zdroj: Shutterstock
Už na jar nás opäť čakajú prezidentské voľby. Dosluhujúci prezident Andrej Kiska už oficiálne potvrdil, že opätovne kandidovať nebude. Záujem o post hlavy štátu avizovalo viacero uchádzačov, no celkový zoznam stále nie je jasný.
Na takúto situáciu nie sme úplne zvyknutí, takže predvolebné prieskumy si medzi uchádzačov vkladajú aj pravdepodobných kandidátov. Stále nie sú známe mená kľúčových straníckych hráčov, ktorí by mohli priebežné výsledky zamiešať.
Svojho oficiálneho kandidáta alebo podporu niektorému z nich ešte neohlásila strana Smer-SD, SNS, KDH ani hnutie OĽaNO. Agentúra FOCUS urobila ešte v novembri prieskum preferencií možných kandidátov na prezidenta.
Respondenti dostali na výber zo zoznamu mien, na ktorom sa okrem oficiálnych kandidátov nachádzali aj Miroslav Lajčák či Veronika Remišová, ktorí svoju kandidatúru predbežne vylúčili. Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1012 oprávnených voličov, ktorí dostali otázku, koho by z daného zoznamu volili, keby sa voľby konali už v čase prieskumu.
27,4 % odpovedalo neviem a 9,3 % by voliť nešlo vôbec. Zvyšný počet opýtaných by volilo nasledovne:
| Kandidáti | % rozhodnutých voličov | Interval spoľahlivosti (95 %) |
|---|---|---|
| Miroslav Lajčák | 32,3 % | 28,7% - 35,9% |
| Robert Mistrík | 11,7 % | 9,2% - 14,2% |
| Štefan Harabin | 10 % | 7,6% - 12,3% |
| Béla Bugár | 9,2 % | 6,9% - 11,4% |
| Marián Kotleba | 8,9 % | 6,7% - 11,1% |
| Veronika Remišová | 7,9 % | 5,8% - 10,0% |
| František Mikloško | 6,3 % | 4,4% - 8,2% |
| Zuzana Čaputová | 4,1 % | 2,6% - 5,7% |
| Eduard Chmelár | 3,3 % | 2,0% - 4,7% |
| Milan Krajniak | 3 % | 1,7% - 4,4% |
| Juraj Zábojník | 0,9 % | - |
| Gabriela Drobová | 0,7 % | - |
| Róbert Švec | 0,6 % | - |
| Bohumila Tauchmannová | 0,4 % | - |
| Oskar Fegyveres | 0,4 % | - |
| Radovan Znášik | 0,2 % | - |
Zdroj: FOCUS (19.11.2018)
Oficiálne svoju kandidatúru potvrdili Juraj Zábojník, Bohumila Tauchmannová, Robert Mistrík, Róbert Švec, Milan Krajniak, Béla Bugár a Zuzana Čaputová.
Kľúčovou udalosťou v novom roku bude aj hlasovanie za návrh ústavného zákona, ktorý sa týka zastropovania dôchodkového veku na 64 rokov. Predkladateľom zákona je strana Smer-SD. Hlasovanie malo prebehnúť ešte pred vianočnými sviatkami, ale bolo presunuté až na prvú januárovú schôdzu Národnej rady.
Vládna koalícia nedisponuje ústavnou väčšinou, čiže 90-timi hlasmi, ktoré sú na schválenie potrebné. To znamená, že zastropovanie prejde len s podporou poslancov opozície. Rokovania medzi jednotlivými stranami, kde sa návrh mierne upravoval, už prebehli.
S najväčšou pravdepodobnosťou tak bude návrh schválený. Ekonomickí analytici však dvíhajú varovný prst. Podľa nich nejde o systémový krok, ale skôr o získavanie politických bodov. Ako uviedol v rozhovore pre finance.sk Marián Búlik, ak štát zastropuje dôchodok bez ohľadu na zamestnanosť v štáte a priemerný vek dožitia, je to hazard s verejnými financiami, ktorý sa ukáže až v budúcnosti.
„Novopriznané dôchodky budú automaticky nižšie o 10 percent, ako by boli bez zastropovania. To je dané príjmami a výdavkami sociálneho systému, ktorého dotácia nemôže rásť donekonečna,“ odpovedal na otázku, či je zastropovanie dobrý ekonomický krok.
Okrem iného predpokladá, že Sociálna poisťovňa bude potrebovať ešte väčšiu finančnú podporu od štátu. Už dnes dostáva 1 miliardu ročne, po zastropovaní by táto suma mala narásť o ďalšie 2 miliardy eur. Podľa strany Smer-SD nehrozí ani krátenie dôchodkov.
„Toto tvrdenie je ekonomický nezmysel,“ okomentoval tvrdenie Marián Búlik. Dôchodky by podľa neho neklesali len za predpokladu, že by štát opäť zvýšil dane a odvody. Na schválenie si budeme musieť počkať minimálne pár týždňov, na prípadné dopady niekoľko rokov.
Ešte v roku 2016 prebehlo referendum o členstve Spojeného kráľovstva v Európskej únii. Na veľké prekvapenie celého sveta a Európy, 51,89 % zúčastnených voličov hlasovalo za vystúpenie z EÚ. Británia je aj po dvoch rokoch stále členským štátom, čo sa však už o pár mesiacov má zmeniť.
Ešte v novembri sa Británia s Európskou úniou dohodla na podmienkach odchodu a politickej deklarácii. Avšak, podpísať a schváliť ich musia aj parlamenty jednotlivých členských krajín. Britskí poslanci mali hlasovať o dohode o vystúpení z EÚ ešte v decembri, britská premiérka Theresa May však hlasovanie preložila na začiatok januára.
Predpokladaný odchod by sa mal uskutočniť koncom marca 2019. Podľa analytikov však nie je všetko isté a brexit môže mať ešte niekoľko možných scenárov. Najväčším strašiakom je odchod bez dohody, čo by skomplikovalo vývoz do EÚ a dovoz z EÚ, obchod, zamestnávanie či cestovanie.
Namiesto marcového odchodu môžu prísť ešte ďalšie rokovania či nové referendum. S najväčšou pravdepodobnosťou však Británia definitívne opustí európske spoločenstvo. Otázkou ostáva, s akými škodami pre seba a ostatné členské štáty.
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
