Zdroj: Shutterstock
Na spoločnú menu euro si Slováci za uplynulých takmer desať rokov podľa slov predsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka zvykli a ekonomika ožila. Uviedol to pre agentúru SITA Sulík s tým, že príchod eura priniesol nesporné výhody.
„Odpadli kurzové rizika a straty a náklady na výmenu peňazí. Avšak aby bola spoločná mena naozaj solídna a stabilná, je životne dôležité dodržiavať platné pravidlá,“ vyhlásil šéf liberálov. Podľa neho platným pravidlom je najmä zákaz výkupu verejného dlhu a tiež politiky nulových úrokov, ktorá ekonomike dlhodobo škodí.
Zároveň je presvedčený, že ceny na Slovensku mierne vzrástli v roku 2009, kedy Slovenská republika prešla na euro, ale inak považuje euro za stabilnú menu. „A rast cien nie je vyšší, ako keď sme mali korunu,“ dodal Sulík.
Slovenská republika vstúpila do eurozóny 1. januára 2009 ako 16. člen eurozóny. Na začiatku budúceho roka tak Slovensko oslávi desiate výročie od prijatia spoločnej meny. Zavedeniu spoločnej európskej meny na Slovensku predchádzala cesta plnenia mnohých kritérií.
Podľa informácií zverejnených centrálnou bankou je proces zavedenia eura historický krok, ktorý zavŕšil sériu integračných míľnikov. Už 1. mája 2004 vstupom do Európskej únie sa začala cesta Slovenska k spoločnej mene. O povinnosti prijať euro členskými krajinami EÚ hovoria prístupové zmluvy, dokedy tak majú urobiť, sa však v zmluvách neuvádza.
Obľúbenosť spoločnej európskej meny je na Slovensku o niečo vyššia, ako je priemerne v eurozóne.
Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometer Európskej komisie. Podľa prieskumu realizovaného v októbri totiž až 68 % opýtaných Slovákov uviedlo, že euro je pre krajinu dobrá vec. V celej eurozóne takto odpovedalo 64 % respondentov. Zároveň v rámci eurozóny 74 % opýtaných uviedlo, že euro je dobré pre Európsku úniu ako celok, čím sa zopakovala rekordná úroveň tohto ukazovateľa z minulého roka.
Zároveň však stále platí, že prijate eura za svoju menu zo Slovákov väčších Európanov neurobilo. Až 70 % z nich totiž uviedlo, že v tomto smere sa u nich nič nezmenilo. Úplne rovnaký podiel respondentov sa pritom zhodne vyjadril aj v rámci celej eurozóny. Ako na Slovensku, tak aj v eurozóne ako takej platí, že prijatím eura sa väčšími Európanmi začala cítiť zhruba štvrtina ľudí.
Slováci si zároveň od prijatia eura už na platenie touto menou dokonale zvykli. Až 90 % z nich totiž uviedlo, že platby eurobankovkami sú pre nich úplne jednoduché. O niečo menší podiel bol tých, ktorým sa úplne jednoducho platí aj euromincami, kde podiel dosiahol 75 %.
Neprekvapuje preto zistenie, že obyvatelia eurozóny, a Slováci ešte viac, by nemali problém so zrušením najmenších euromincí v nominálnej hodnote 1 a 2 centy. So zrušením týchto mincí a zaokrúhľovaním súm na celé 5-centovky by totiž nemalo problém až 73 % opýtaných Slovákov. V eurozóne tento podiel dosiahol 64 %.
V súvislosti so spoločnou európskou menou zároveň podľa výsledkov Eurobarometra platí, že Slováci nemajú jednoznačný názor na vplyv eura na vývoj niektorých cien. Napríklad pri otázke, či euro podľa nich zjednodušilo a zlacnilo cestovanie, uviedlo zhodne po 40 % opýtaných kladnú aj zápornú odpoveď. Zvyšok sa nevedel vyjadriť.
Ešte nerozhodnejší výsledok ukazuje odpoveď na otázku, či si obyvatelia Slovenska myslia, že euro prinieslo pokles bankových poplatkov pri cestovaní do ostatných krajín Európskej únie. Tretina opýtaných totiž uviedla, že áno, tretina odpoveď nie a tretina sa nevedela vyjadriť.
Prieskum Eurobarometer sa uskutočnil v polovici októbra telefonicky na vzorke 17 589 respondentov v rámci celej eurozóny a z toho 1 000 respondentov na Slovensku.
Zdroj fotografie: Pixabay.com
Roland Regely
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
