Od vzniku ČSR ubehlo 100 rokov. Po rozdelení rýchlo dobiehame ekonomický náskok Česka

Československo v roku 1920

V októbri 2018 sme oslávili 100. výročie od vzniku prvej Československej republiky. Dnes už spoločný štát Čechov a Slovákov neexistuje. V našej spoločnej histórii sme zažili dobré aj zlé časy, národné nezhody a vzájomné výčitky. Výsledkom sú teda dva samostatné a suverénne štáty, no na svete neexistujú dva národy, ktoré majú k sebe tak blízko.

Dnes je však ekonomická sila prvej Československej republiky značne idealizovaná. Na jeho skutočnú silu sa pozrieme pomocou historických a súčasných dát. Najlepším a najpoužívanejším ukazovateľom ekonomického porovnania krajín je vývoj hrubého domáceho produktu. Československo bolo už v roku 1920 štátom s pomerne vysokým HDP na jedného občana v rámci európskych krajín.

Analýzu dát a vývoj ekonomiky priniesla štúdia CETA a spoločnosť TopForex.

HDP v ČSR

Ako sme už uviedli, vývoj domáceho hrubého produktu celkom spoľahlivo znázorňuje ekonomickú kondíciu krajiny. Ide o pomerne jednoduchú veličinu, ktorú je možné dobre merať, porovnávať a skúmať aj zo starších dát. V tomto prípade však budeme brať do úvahy hrubý domáci produkt na jedného človeka. Dôvodom je, že umožňuje ešte lepšiu porovnateľnosť, nakoľko neberieme do úvahy produkciu celej krajiny, ale čistú produkciu jednotlivca v rámci daných štátov. Pozrieme sa na jeho výšku krátko po vzniku Československa, respektíve v roku 1920.

Graf 1: HDP na občana v európskych štátoch (1920)

Zdroj: University of Groningen (v medzinárodných dolároch)

Ako ukazuje graf, Československo bolo už vo svojich začiatkoch veľmi silným konkurentom. Za jeho ekonomickou silou zaostávali štáty Juhoslávie, Maďarsko a dokonca aj Fínsko, ktoré je dnes jednou z najbohatších krajín Škandinávie a Európy. Za inými krajinami však ČSR zase výrazne zaostávala. Jednou z nich je aj Dánsko, ktoré jednoznačne prevalcovalo všetky krajiny v porovnávaní. V tesnom závese sa držalo Belgicko.

Graf ďalej ukazuje, že krajiny, ktoré mali svoj podiel na 1. svetovej vojne tiež mierne zaostávali. Ide predovšetkým o Maďarsko, Francúzsko, Rakúsko a Nemecko. Československo držalo líniu aj s týmito pomerne silnými štátmi. Dosahovalo 80 % výkonu Rakúska, 60 % výkonu Francúzska a 70 % výkonu Nemecka.

HDP v Česku a na Slovensku

Mapa Európy sa však za posledných sto rokov niekoľkokrát prepisovala. Dnes už môžme porovnávať samostatné štáty Čechov a Slovákov. Po rozdelení obe krajiny stratili časť svojej ekonomickej sily, a zatiaľ čo v roku 1920 sme spoločne dosahovali 80 % výkonu Rakúska, v roku 2017 to už bolo z pohľadu Slovenka len 40 %, v prípade Českej republiky 46 %.

Aj v porovnaní s Nemeckom ťahajú bratské krajiny, Česko a Slovensko, za kratší koniec. Podľa analýzy dosahuje Česká republika 48 % výkonu Nemecka, z pohľadu Slovenka je to 43 % výkonu. Česko je na tom o niečo lepšie v porovnaní s Francúzskom, dosahuje 54 % jeho výkonu. Slovensko pomaly siaha na polovicu, respektíve 47,7 % výkonu krajiny galského kohúta.

Graf 2: HDP na občana v európskych štátoch (2017)

Zdroj: Worldbank.com (ceny 2010)

Suverénnu pozíciu si v porovnaní stále drží Dánsko, dokonca s ešte väčším náskokom ako pred sto rokmi. Obrovský skok dopredu urobilo Fínsko, ktoré sa ešte v roku 1920 držalo na rovnakej pozícii s Maďarskom alebo Juhosláviou. Výraznejší rast zaznamenalo aj Rakúsko, ktoré má hneď druhé najvyššie HDP z vybraných krajín Európy.

Faktom však ostáva, že aj napriek priaznivému ekonomickému rastu Slovenska, západ je nám stále ekonomicky vzdialený. Podľa odborníkov je to hlavne kvôli tomu, že Česko a Slovensko boli v jednom štáte dlho pod nadvládou komunistického režimu. Po rozdelení republík však bolo Česko, z hľadiska ekonomiky a kvality života, výrazne silnejšie než Slovensko.

Slovensko dobieha ekonomicky silnejšie Česko

Dobrou správou je, že Slovensko rýchlym tempom dobieha český ekonomický náskok. "K našim bohatším susedom sme sa približovali medzi vojnami a potom opäť po roku 1989. Česko a Slovensko ale čakali po rozdelení odlišné cesty, a to ako kvôli rozdielnej vyspelosti a infraštruktúre, tak aj prijatím eura na Slovensku," komentoval výsledky štúdie Ivor Lehoťan, výkonný riaditeľ spoločnosti TopForex.

V roku 1993 bolo HDP na občana v Českej republike vyššie až o 56 % než na Slovensku, v roku 2004 bol český náskok vyšší už len o 38 %, a v roku 2017 bol rozdiel v HDP na hlavu medzi Českom a Slovenskom len 14 %. Dôvody rýchlej konvergencie slovenskej ekonomiky k tej českej môžu byť rôzne.

Medzi ekonomickými odborníkmi sa najčastejšie spomína prijatie eura na Slovensku alebo neschopnosť silných ekonomík udržať si náskok. Existuje aj teória, podľa ktorej si slabšie štáty berú príklad z chýb silnejších krajín a poučia sa z ich zlých rozhodnutí. Nedá sa však potvrdiť ani vyvrátiť to, či malo prijatie eura u nás pozitívny efekt, nakoľko Slovensko doháňalo Česko už pred rokom 2009.

Zdroj: CETA, TopForex