Dvojaká kvalita potravín: mnohí Slováci chodia nakupovať za hranice

Rozdiel v kvalite potravín je na Slovensku, ale aj v celej Európe vážny a trvá už 10 rokov. Vďaka rôznym diskusiám o dvojakej kvalite produktov v oblasti rýchloobrátkového tovaru vo východnej a západnej Európe sa nákupy v zahraničí stávajú opäť stredobodom záujmu. Výdavky domácností na zahraničné nákupy FMCG, t. j. potravín a drogérie, tvoria 1,1 % na Slovensku a menej ako 1 % v Českej republike.

V zahraničí sme ochotní minúť viac peňazí za nákupy ako doma

Pri pohľade na posledných päť rokov sa tento rozdiel medzi krajinami len potvrdzuje. Je to možno dané aj tým, že Slovensko je menšia krajina, a teda nakupovanie v okolitých krajinách je pre slovenské domácnosti doslova bližšie. Potraviny a drogériu si v zahraničí kúpilo aspoň raz 14 - 15 % domácností. Českí zákazníci kúpia rýchloobrátkový tovar v zahraničí v priemere každý druhý mesiac, zatiaľ čo Slováci 9-krát za rok. Ak sa domácnosť rozhodne ísť nakúpiť do zahraničia, zvyčajne pri jednom nákupe minie 3-krát viac než pri priemernom nákupe doma, čo indikuje veľké zásobovacie nákupné zámery.

Najviac jazdíme do Rakúska

V nákupoch slovenských domácností prevláda Rakúsko, kde je hlavným dôvodom vnímaná vyššia kvalita tovaru v porovnaní so Slovenskom. České domácnosti pri svojich nákupoch v zahraničí jasne preferujú Nemecko, ktoré je nasledované Rakúskom a Poľskom. A zatiaľ čo Slováci stále nakupujú aj v Českej republike, výdavky českých domácností na Slovensku sú okrajové, tvoria približne 4 %.

Cukrovinky, čokolády ale aj drogéria

V košíkoch českých a slovenských domácností kupujúcich v zahraničí nadpriemerne prevažujú cukrovinky, ako sú bonboniéry, čokolády alebo cukríky. Nadpriemerne sa však nakupujú aj pracie prostriedky, čo platí viac pre Slovákov, a produkty osobnej starostlivosti ako dezodoranty, sprchové gély, či zubné pasty. Ďalej sa vo väčšej miere nakupujú papierové produkty, najmä detské plienky. V nákupných košíkoch českých domácností sú typické aj syry a liehoviny.

Uvedené informácie pochádzajú z kontinuálneho monitoringu nákupného správania domácností GfK Consumer Panel Services za rok 2016, ktorý sleduje nákupy rýchloobrátkového tovaru na reprezentatívnej vzorke 1500 slovenských a 2000 českých domácností, a tiež z voľnopredajnej štúdie Shopping Monitor 2017.

• Rakúsko v roku 2018 spustí digitálne diaľničné známky
• Minimálna mzda v Rakúsku platí aj pre slovenských dopravcov

Problém v kvalite najmä v strednej a východnej EÚ

"Výsledky testov ukazujú, že menej mäsa, menej prírodných zložiek a viac umelých aditív u rovnakých produktov sú takmer vo všetkých prípadoch v neprospech nových členských krajín. Takéto správanie na spoločnom európskom trhu je absolútne neakceptovateľné," uviedla nedávno na tlačovej besede po rokovaní krajín V4 a ďalších piatich krajín ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) Gabriela Matečná.

Rokovania organizovaného Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa zúčastnili delegácie agrorezortov z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Chorvátska, Slovinska, Rumunska, Bulharska a Litvy.

Celoeurópska štúdia ukáže prstom na krajiny s najhoršou kvalitou

Existuje mnoho štúdií, ktorú to potvrdzujú a svoju vlastnú pred niekoľkými mesiacmi dokončilo aj Slovensko. Konkrétne Ministerstvo pôdohospodárstva a Štátna veterinárna a potravinová správa, ktoré analyzovali zloženie 22 rôznych výrobkov nakúpených na Slovensku a v Rakúsku. V laboratóriu jasne dokázali, že jeme menej kvalitné potraviny, ako náš susedný štát, ktorý je členom Európskej únie.

Ak by ale existovala presná metodika testovania kvality potravín pre celú Európsku úniu, ktorá nebude spochybniteľná, výrobcovia už budú niesť zodpovednosť. Takto zistené dáta by potom slúžili k začatiu konania voči tým, ktorí sa dopúšťajú nekalej obchodnej praktiky predaja rôzneho tovaru pod rovnakou značkou.