Od novely Exekučného poriadku očakáva Žitňanská spravodlivejšie vymáhanie dlhov

Novela Exekučného poriadku, ktorej podstatná časť by mala nadobudnúť účinnosť už od 1. februára 2017, si kladie za cieľ reformovať celý trh s exekúciami.

Aktuálne funguje trh na princípe voľnej súťaže exekútorov - veritelia si teda môžu slobodne vybrať, ktorému exekútorskému úradu bude vymáhanie ich pohľadávok zverené.

Podľa názoru ministerky Lucie Žitňanskej sa však systém slobodnej súťaže v exekučnej sfére neosvedčil. V súvislosti s predložením novely upozornila na skutočnosť, že väčšie exekútorské úrady dokážu ponúknuť veriteľom vymáhanie za dumpingové ceny.

Bežne sa vyskytujú aj dohody, podľa ktorých exekútor v prípade nevymoženia pohľadávky neúčtuje veriteľovi vôbec nič. Táto skutočnosť podľa nej prispela k tomu, že aktuálne až tretinu všetkých pohľadávok vymáha veľmi úzka skupina exekútorov (podľa zverejnených údajov by malo ísť len o 9 z celkového počtu 330 exekútorov).

Najvyťaženejšie exekútorské úrady pritom z veľkej časti vymáhajú pohľadávky pre najväčších veriteľov – banky, nebankové subjekty poskytujúce úvery a pôžičky, mobilných operátorov, prípadne rôznych obchodníkov, ktorí vo veľkom skupujú pohľadávky a následne zarábajú na ich príslušenstve a trovách súvisiacich s ich vymáhaním.

Najčastejšie pritom dlžníkmi nie sú dobre situovaní ľudia, ktorí sú schopní svoje dlhy platiť. Exekúcie postihujú najmä slabšie sociálne skupiny, u ktorých veritelia môžu už pri uzatváraní zmluvy o pôžičke či inom peňažnom plnení predpokladať problémy s vrátením peňazí.

Nedostatočné preverovanie solventnosti dlžníkov si veľkí veritelia môžu dovoliť aj vďaka tomu, že majú značný vplyv na exekútorov. Nemusia sa teda obávať, že by pre nich nevymožiteľnosť pohľadávok bola likvidačná; kalkulujú totiž s tým, že ich vymáhanie takýchto pohľadávok nebude prakticky nič stáť a straty vyrovnajú plnením od majetnejších dlžníkov. 

Ministerstvo spravodlivosti sľubuje, že novela s týmito praktikami skoncuje. Živelné poskytovanie pôžičiek a negatívne javy na trhu s pohľadávkami by mal riešiť systém prideľovania pohľadávok, v ktorom exekútora určí súd náhodným výberom.

Veritelia zároveň budú musieť počítať s tým, že ak sa pohľadávka nevymôže, zaplatia exekútorovi aspoň paušálne náklady na jej vymáhanie. Ďalším prostriedkom pre dosiahnutie deklarovaného cieľa  bude aj časové obmedzenie exekúcií.

Po novom bude platiť, že ak 1 a pol roka u právnickej osoby a 3 roky u fyzickej osoby nebude zistený exekvovateľný majetok, ktorý by zároveň stačil aspoň na úhradu trov exekútora, budú exekúcie zastavované.

Veritelia sa teda nebudú môcť spoliehať na to, že exekúcia bude u nesolventných dlžníkov vedená prakticky donekonečna 

Ďalšou ambíciou predkladateľov novely Exekučného poriadku je značné urýchlenie exekučných konaní. Tento cieľ by mal byť opäť dosiahnutý limitáciou dĺžky trvania bezvýsledných exekúcií, ktoré budú môcť byť automaticky uzavreté; ďalšími prostriedkami však budú aj rovnomerné rozdelenie vymáhania pohľadávok medzi všetkých exekútorov a presun celej agendy na jediný slovenský exekučný súd, ktorý bude mať sídlo v Banskej Bystrici.

S tým súvisí aj zavedenie zrýchlených formálnych postupov v rámci exekučného vymáhania (značná časť agendy sa bude vybavovať elektronicky).

Koncentrácia exekučných vecí na jedinom exekučnom súde by mala navyše priniesť pozitívny efekt spočívajúci v urýchlení sporových konaní vedených ostatnými súdmi. Podľa údajov poskytnutých médiám totiž aktuálne tvoria exekučné konania približne polovicu všetkých vecí, ktorými sa musia súdy zaoberať. Odbremenenie od agendy núteného vymáhania pohľadávok teda podľa názoru ministerstva prinesie značné voľné kapacity pre riešenie iných súdnych káuz.

V neposlednom rade má zmena právnej úpravy priniesť v súlade so všeobecným trendom zvýšenú ochranu dlžníkov. Už v minulom roku došlo k zrušeniu zvláštneho konania o zmenkovom platobnom rozkaze.

Ochranu tzv. slabšej strany sporu (spotrebiteľov či zamestnancov) výrazne posilnilo aj prijatie Civilného sporového poriadku. Proti zneužívaniu klasických inštitútov profesionálnych obchodníkov (rozhodcovských doložiek a zmeniek) vo vzťahoch medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi veľmi aktívne bojuje aj judikatúra slovenských súdov. 

V ústrety slabším sociálnych skupinám vychádza aj nová právna úprava, ktorá dlžníkom poskytuje možnosť postupného splácania exekučne vymáhaného dlhu; dlžníci zároveň budú môcť požiadať o odklad exekučného vymáhania pohľadávok, pokiaľ by pre nich a ich rodinu malo zvlášť nepriaznivé následky.

Všetky tieto opatrenia by mohli aspoň u časti dlžníkov napomôcť k tomu, aby vyriešili svoju nepriaznivú sociálnu situáciu a aby v konečnom dôsledku bolo na Slovensku menej dlžníkov. Ostáva teda iba dúfať, že sa tieto smelé vízie ministerstva spravodlivosti naplnia.