Zdroj: Shutterstock
Štátny rozpočet predstavuje bilanciu príjmov a výdavkov štátu. Príjmy predstavujú najmä dane a clá. Výdavky sú predovšetkým dôchodky a výdavky na štátne nákupy (napr. výstavba diaľníc, nákup vojenskej techniky a iné).
Ak sú výdavky vyššie ako príjmy vzniká deficit a ten je potrebné financovať pôžičkami. Tak vzniká štátny dlh. Opakovaním deficitov vo viacerých rokoch sa tak štátny dlh prehlbuje.
Od roku 2013 sa Slovensku konečne darí udržovať deficit verejných financií pod 3 % HDP. Táto podmienka je jedným z tzv. Maastrichtských kritérií. Ide o podmienky, ktoré musia členské krajiny Európskej únie splniť, ak chcú prijať spoločnú európsku menu.
Vývoj deficitu Slovenska v uplynulých rokoch uvádza tabuľka číslo 1.
| 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2.7 | 2.3 | 2.9 | 3.6 | 1.9 | 2.3 | 7.9 | 7.5 | 4.1 | 4.2 | 2.6 | 2.8 |
Okrem roku 2006 bola hranica 3 % HDP dodržaná až do roku 2009, kedy sme vstúpili do eurozóny a prijali menu Euro. Hneď už v roku 2009 vyskočil deficit až na takmer 8 %. V roku 2011 klesol o polovicu, avšak pod 3 % HDP sa úroveň schodku verejných financií dostali opäť v roku 2013.
Hodnota za rok 2015 bude dostupná až niekedy v jarných mesiacoch, každopádne sa očakáva niekde na úrovni 2 % HDP.
Vo svojich plánoch na roky 2016, 2017 a 2018 je vláda ešte optimistickejšia. Na tento rok očakáva schodok verejných financií na úrovni 1,93 % HDP, za rok 2017 na úrovni 0,43 % HDP a už v roku 2018 počíta s vyrovnaným štátnym rozpočtom.
Ako je na tom Slovensko v porovnaní s krajinami Eurozóny a ako utrácajú vlády našich susedov sa dozviete v tabuľke č. 2. Deficit je označený znamienkom mínus (-), prebytok štátneho rozpočtu je označený znamienkom plus (+) pri čísle salda.
| Krajina | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Slovensko | -2.7 | -2.3 | -2.9 | -3.6 | -1.9 | -2.3 | -7.9 | -7.5 | -4.1 | -4.2 | -2.6 | -2.8 |
| Eurozóna (19 krajín) | -3.2 | -3.0 | -2.6 | -1.5 | -0.6 | -2.2 | -6.3 | -6.2 | -4.2 | -3.7 | -3.0 | -2.6 |
| EU (28 krajín) | -3.2 | -2.9 | -2.6 | -1.6 | -0.9 | -2.5 | -6.7 | -6.4 | -4.5 | -4.3 | -3.3 | -3.0 |
| Česká republika | -6.4 | -2.7 | -3.1 | -2.3 | -0.7 | -2.1 | -5.5 | -4.4 | -2.7 | -4.0 | -1.3 | -1.9 |
| Maďarsko | -7.1 | -6.4 | -7.8 | -9.3 | -5.1 | -3.6 | -4.6 | -4.5 | -5.5 | -2.3 | -2.5 | -2.5 |
| Poľsko | -6.1 | -5.2 | -4.0 | -3.6 | -1.9 | -3.6 | -7.3 | -7.5 | -4.9 | -3.7 | -4.0 | -3.3 |
| Rakúsko | -1.8 | -4.8 | -2.5 | -2.5 | -1.3 | -1.4 | -5.3 | -4.4 | -2.6 | -2.2 | -1.3 | -2.7 |
Akovyplýva z tabuľky č.2 vyrovnaný rozpočet v rokoch 2003 až 2014 nedosiahla žiadna z našich susedných krajín, dokonca ani priemer krajín eurozóny.
Rakúsko a Česká republika hospodária s pomerne nízkymi deficitmi, naproti nim Maďarsko má deficit pod 3 % HDP len v poslednýchtroch rokoch.
Maďarsko, Česká republika a Poľsko používajú vlastnú menu a rokovania o vstupe do eurozóny boli v týchto krajinách pozastavené a momentálne sa uvažuje o stupe skôr v strednodobom horizonte.
Miroslava Hrášková
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
