Flexibilné formy organizácie pracovnej doby alebo ako zvýšiť pružnosť trhu práce

Flexibilný model organizácie pracovného času
Flexibilný model organizácie pracovného času sa od štandardného osemhodinového a päťdňového modelu organizácie práce sa líši dĺžkou a rozvrhnutím pracovnej doby, trvaním pracovného vzťahu či mierou účasti zamestnanca na tvorbe pracovného plánu. Keďže organizácia pracovnej doby podlieha ustanoveniam pracovného práva danej krajiny, môže dochádzať k miernym odlišnostiam v rozlišovaní a označovaní modelov organizácie pracovného času. Nie je teda úplne možné definovať a vymedziť zoznam flexibilných modelov organizácie pracovného času. Flexibilné formy organizácie pracovného času budeme teda rozdeľovať do dvoch skupín podľa Medzinárodnej organizácie práce na klasické a nové.

Klasické flexibilné formy organizácie pracovného času:

• Nadčasová práca (overtime work):
  

  Nadčasovú prácu chápeme ako prácu, ktorú zamestnanec vykonáva na príkaz svojho zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rámec vopred stanoveného pracovného času. V prípade nadčasovej práce zamestnávateľovi nevznikajú dodatočné náklady spojené s hľadaním, prijímaním či zaúčaním nových zamestnancov. Nadčasová práca sa využíva predovšetkým pri výkyvoch permanentného charakteru, ktorých časový rozsah nie je dostatočne veľký na to, aby sa zamestnávateľovi oplatilo zamestnať ďalších pracovníkov. Rozsah práce nadčas je však zákonom ohraničený, aby nedošlo k zneužívaniu tohto modelu organizácie pracovného času.

• Práca na zmeny (shift work):

  
  Podniky využívajú na zabezpečenie plynulej prevádzky azda najčastejšie prácu na zmeny, tzv. „shift work“. Ide o jednu z najstarších flexibilných foriem zamestnávania, jej korene siahajú do 19. storočia a súvisia so zavádzaním strojných zariadení do výroby. Práca na zmeny sa však začala objavovať aj v sektore služieb, kde je v súčasnosti vo veľkej miere využívaná. Pozitívom práce na zmeny je pre zamestnávateľov zaistenie nepretržitej prevádzky, zamestnanci si však tiež prídu na svoje. Práca na zmeny poskytuje zamestnancom časový priestor pre riešenie súkromných záležitostí a v neposlednom rade aj finančné prilepšenie. Je dôležité spomenúť aj negatíva, ktoré práca na zmeny prináša, a to najmä v podobe narušeného biorytmu pracovníkov.

Nové flexibilné formy organizácie pracovného času:

Do popredia sa v poslednej dobe dostávajú nové formy organizácie pracovného času, ktoré vyjadrujú nielen snahu firiem prispôsobiť sa zmenám v dopyte, ale zamestnancom umožňujú skĺbiť pracovné povinnosti s osobnými či študijnými povinnosťami, prípadne inými povinnosťami. K novým flexibilným formám dĺžky a organizácie pracovnej doby patria podľa Medzinárodnej organizácie práce nasledujúce modely:

Zamestnanci v tomto prípade začínajú a končia svoju prácu v rôznu dobu, ktorá je ale pevne určená. Tento model poskytuje pracovníkovi možnosť prispôsobiť si svoj pracovný čas bez možnosti akumulácie hodín, čo sa v praxi prejavuje tým, že pracovník musí každý deň odpracovať rovnaký počet hodín. Rôzne rozvrhnutie pracovnej doby sa využíva predovšetkým tam, kde jednotlivé časti podniku môžu fungovať nezávisle na sebe.

• Zhustený pracovný týždeň  (compressed work-week)

Model zhusteného pracovného týždňa umožňuje pracovníkovi kumulovať odpracované hodiny počas dlhšej doby, pričom má nárok na kompenzáciu odpracovaných hodín dňom voľna. Pracovné dni sú teda dlhšie, avšak pracovný týždeň je o to kratší. Napríklad 40 hodinový pracovný týždeň môže byť rozdelený na 4 dni po 10 hodinách práce a zamestnanec tak dodrží svoj nariadený pracovný čas.

• Kĺzavá pracovní doba (flexitime)

Model kĺzavej pracovnej doby zamestnancovi dáva možnosť kumulovať odpracované hodiny počas týždňa alebo mesiaca, pričom mu nevzniká nárok na kompenzáciu odpracovaných hodín dňom voľna. Zamestnanci prichádzajú a odchádzajú z pracoviska v ľubovoľnom čase podľa svojho vlastného uváženia za podmienky, že budú všetci prítomní v určitú pevne stanovenú dobu. Tento model je často označovaný pojmom „flexibilný pracovný čas“ a pod týmto pojmom ho poznáme aj v Českej republike či na Slovensku.

• Ročná zmluva o počte odpracovaných hodín (annualized working hours)

V tomto prípade podpisuje zamestnanec pracovnú zmluvu na odpracovanie určitého počtu hodín za rok. Tento model organizácie pracovnej doby povoľuje pracovníkovi kumuláciu odpracovaných hodín, pričom mu umožňuje kompenzáciu odpracovaných hodín dlhším obdobím voľna ako jeden deň.