Flexibilné formy zamestnania: potenciál pre zvyšovanie zamestnanosti?

Flexibilné formy zamestnania
V mnohých európskych krajinách dochádza k výrazným zmenám v oblasti tzv. štandardných či klasických foriem zamestnania, pre ktoré je typický osemhodinový pracovný deň, práca päť dní v týždni či trvalý pracovný pomer. Tieto štandardné formy zamestnania sa v niektorých krajinách pomaly, ale isto stávajú históriou a čoraz častejšie sú nahrádzané netradičnými spôsobmi práce, viažucimi sa na naplnenie a výkon potrebných úloh - flexibilnými formami zamestnania.

Cieľom flexibilných, inak nazývaných netradičných foriem zamestnania by malo byť dosiahnutie vyššej zamestnanosti. Niektoré flexibilné formy zamestnania totiž môžu predstavovať potenciál pre zvyšovanie zamestnanosti z hľadiska redistribúcie práce pre väčší počet pracujúcich. Zamestnávatelia po nich siahajú predovšetkým s cieľom zvýšenia efektivity práce alebo na zaistenie nepretržitej prevádzky podniku.

Implementácia flexibilných foriem zamestnania nemusí byť vyvolaná len potrebami zamestnávateľa. Často sa stáva, že je iniciovaná samotnými zamestnancami, ktorých k tomu môžu viesť osobné dôvody, napríklad povinnosť opatrovať rodinného príslušníka, starostlivosť o domácnosť, štúdium či iné aktivity, ktoré im znemožňujú vykonávať prácu na plný úväzok. Zmyslom flexibilných foriem zamestnania je teda nielen uspokojenie potrieb zamestnávateľov aj zamestnancov, ktorí si môžu lepšie zladiť svoj  profesný život so starostlivosťou o rodinu, prípadne so vzdelávacím procesom, ale aj zvýšenie zamestnanosti v prípade osôb, ktoré sú na trhu práce určitým spôsobom znevýhodnené a nemôžu vykonávať prácu na štandardný pracovný úväzok.

Príklady flexibilných foriem zamestnania:

• Čiastočný pracovný úväzok (part-time work)

Medzi jednu z najpopulárnejších flexibilných foriem zamestnania patrí čiastočný pracovný úväzok. Podpora a využívanie čiastočných pracovných úväzkov by mohla byť významným nástrojom flexibilizácie pracovných trhov. Zamestnávatelia sa môžu využívaním tohto typu úväzku pružne prispôsobovať prípadným hospodárskym výkyvom. Využívanie čiastočného úväzku, na druhej strane, môže prispieť k zapojeniu ekonomicky neaktívnych osôb do pracovného procesu a k ich participácii na trhu práce. Čiastočný pracovný úväzok je pružnejší ako plný úväzok a vlády mnohých krajín ho považujú za liek na zvyšovanie zamestnanosti a riešenie problémov, ktoré sa na trhu práce vyskytujú. V niektorých krajinách nie je čiastočný úväzok vôbec považovaný za neštandardnú formu zamestnania tým, ako je jeho využívanie rozšírené.

• Pracovný úväzok na dobu určitú (temporary work)

Pracovný úväzok na dobu určitú, resp. termínovaný úväzok je založený na základe zmluvy, ktorá stanoví presnú dobu trvania pracovného pomeru. Termínovaný úväzok je pomerne často využívaný nástroj zvyšujúci flexibilitu pracovného trhu, najmä pre možnosť jeho opätovného uzatvárania. Termínovaný pracovný úväzok umožňuje zamestnávateľom počas cyklických zmien na pracovnom trhu flexibilne prispôsobovať počet zamestnancov svojim potrebám.

• Práca z domu (home work)

Keďže dochádza k neustálemu rozširovaniu a zdokonaľovaniu informačných a komunikačných technológií, zamestnanec v niektorých prípadoch nemusí byť fyzicky prítomný na pracovisku. Svoju prácu si môže vykonávať na z pohodlia svojho domova. Práca z domu poskytuje zamestnancovi úplnú slobodu v organizácii pracovného času, keďže nie je obmedzený prevádzkovým časom svojho zamestnávateľa.

• Práca na diaľku (telework)
  

Pracovný trh je vďaka neustálemu vývoju informačno-komunikačných technológií obohatený aj o modernejšiu formu práce z domu, tzv. „telework“, ktorá predstavuje pre zamestnancov možnosť, ako si efektívne zorganizovať pracovný život a lepšie ho zosúladiť s osobným životom, než je tomu v prípade klasického zamestnania. Zamestnanec v tomto prípade komunikuje so svojím nadriadeným prostredníctvom informačno-komunikačných technológií.

• Zdieľanie pracovného miesta (job sharing)

Obdobou práce na zmeny je zdieľanie pracovného miesta, tzv. „job sharing“. Od práce na zmeny sa zdieľanie pracovného miesta líši v tom, že časový interval, ktorý jednotliví zamestnanci strávia v práci, nie je vopred stanovený a je výhradne v kompetencii samotných zamestnancov. Ďalšou možnosťou je takzvaný „hotdesking“ alebo pracovisko bez pevne stanoveného usporiadania stolov a pracovných miest.

• Pohotovostná práca (on-call work)
  

Práca na zavolanie alebo pohotovostná práca, tzv. „on-call work“ predstavuje flexibilnú formu zamestnania, pri ktorej je zamestnanec v pohotovostnom režime. Znamená to, že je pripravený vykonávať svoje pracovné povinnosti, ak to bude nevyhnutné. V praxi sa práca na zavolanie využíva najmä v takých povolaniach, ktorých úlohou je starostlivosť o bezpečnosť verejnosti.