Pracovná zmluva

Aby bolo jednoduchšie predstaviť si aké postavenie má pracovná zmluva v pracovnoprávnych vzťahoch stačí uviesť, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou, pričom vzniká odo dňa, ktorý bol v nej dohodnutý ako deň nástupu do práce. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisoch) predpokladá pre pracovnú zmluvu povinne písomnú formu, pričom jedno jej vyhotovenie musí zamestnávateľ vydať zamestnancovi.  Zákonník práce rozlišuje pri pracovnej zmluve podstatné náležitosti a „pravidelné“ náležitosti. Podstatné náležitosti sú vymedzené taxatívne, ide o:

• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika,
• miesto výkonu práce
• deň nástupu do práce,
• mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve;

Medzi pravidelné náležitosti pracovnej zmluvy patria ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Ak sú pravidelné náležitosti pracovnej zmluvy a mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí iba uviesť odkaz na jej ustanovenia. Inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia Zákonníka práce. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.
     V prípade, ak je miesto výkonu práce v cudzine má zamestnávateľ povinnosť v pracovnej zmluve uviesť aj:

• dobu výkonu práce v cudzine,
• menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,
• ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,
•  prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.

V prípade, ak pracovná zmluva neobsahuje všetky vyššie spomenuté náležitosti má zamestnávateľ povinnosť v lehote najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie, ktoré ich bude obsahovať. Okrem povinných a pravidelných náležitostí si zamestnanec so zamestnávateľom môžu v pracovnej zmluve dohodnúť aj ďalšie podmienky, o ktoré majú záujem. Zákonník práce dodáva, že by malo ísť najmä o ďalšie hmotné výhody. 

Ďalšou náležitosťou môže byť skúšobná doba. Zákonník práce uvádza, že v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, pričom u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu je najviac šesť mesiacov. Zaujímavá situácia vzniká pri dohode o dobe pracovného pomeru.  Podľa Zákonníka práce je pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas, v prípade, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve (prípadne pri jej zmene) neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. V zásade postačuje aj tá skutočnosť, že pracovný pomer na dobu určitú nebol dohodnutý písomne.

V roku 2011 bola do nášho Zákonníka práce doplnená aj možnosť dohodnúť si zákaz konkurencie po skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Určitá doba pri tom znamená v tomto prípade najviac jeden rok. V prípade, ak sa má pracovný pomer skončiť už pred uplynutím jedného mesiaca od nástupu do zamestnania má zamestnávateľ povinnosť vydať zamestnancovi písomné oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do skončenia pracovného pomeru. Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ je povinný písomné oznámenie o prijatí do zamestnania vydať pred odchodom zamestnanca do cudziny.