V čase, keď sa Slovensko snaží vyrovnať s rastúcim deficitom verejných financií, ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozočtovú zodpovednosť varuje pred fenoménom, ktorý by mohol celú snahu o ozdravenie verejných rozpočtov paralyzovať – pred takzvanou konsolidačnou únavou. Ide podľa neho o stav, keď spoločnosť aj politickí lídri postupne strácajú odhodlanie pokračovať v nevyhnutných reformách a vzdávajú sa cieľa zdravého hospodárenia štátu.
„Konsolidačná únava by bola strata odhodlania populácie aj politických elít pokračovať v ozdravovaní verejných financií. Bola by to rezignácia na cieľ – dosiahnuť v strednodobom horizonte zdravé a udržateľné hospodárenie krajiny,“ upozorňuje Šuster a zároveň dodáva, že hoci si dnes väčšina občanov uvedomuje správnosť tohto cieľa a ochotu krátkodobo sa uskromniť, strata vízie by znamenala koniec.
Nevdíme cieľ a to je chyba
Ak by sme ako spoločnosť stratili vieru v lepšiu budúcnosť, alebo presvedčenie, že je ju možné dosiahnuť, prišla by podľa Šustera nevyhnutná rezignácia. Vtedy by sa konsolidácia zastavila, „my si chvíľu vydýchneme od bezprostredných negatívnych dopadov. Hlboko v duši nám bude jasné, že na to o niekoľko rokov škaredo doplatíme, ale nebudeme už schopní ďalej konať“.
Ako príklad dôsledkov odklonu od reforiem Šuster uvádza rozdiel medzi Poľskom a Ukrajinou po roku 1989. Obe krajiny mali po páde komunizmu podobnú štartovaciu čiaru – podobnú ekonomiku, populáciu aj prírodné podmienky. Zatiaľ čo Poľsko sa pustilo do radikálnych reforiem a obnovy právneho štátu, Ukrajina túto šancu nevyužila. Výsledok? „V roku 2021 – teda ešte pred vojnou – bola životná úroveň v Poľsku trikrát vyššia než na Ukrajine“.
Dnes je podľa Šustera dôvod na obavy, pretože po treťom balíku konsolidačných opatrení sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií zlepšila len minimálne. Navyše, politická debata je plná protichodných a populistických vyjadrení. „Na jednej strane počúvame, ako sa 'konsolidácia nesmie dotknúť sociálneho štandardu', na druhej ako 'konsolidácia ožobračuje Slovákov'. Ani jedno z týchto populistických vyjadrení nie je korektné,“ tvrdí Šuster a zdôrazňuje, že krátkodobé zníženie reálnych príjmov je nevyhnutné pre dlhodobú stabilitu.
Prirovnáva to k výprave turistov v snehových horách – unavení, premrznutí, bez jasného cieľa, začínajú pochybovať o správnosti cesty. Niektorí strácajú vôľu pokračovať, ľahnú si do snehu a prestávajú cítiť zimu. „Presne tohto sa obávame na Slovensku. Rezignácie, straty vôle … aj tých vyzlečených rukavíc v podobe nejakého nového sociálneho balíčka“.
13. dôchodky a ďalšie náplasti
Na ilustráciu dôsledkov vyčerpania a rezignácie spomína Šuster príklad Grécka, ktoré po deviatich konsolidačných balíkoch a piatich rokoch v kríze v roku 2015 odmietlo pokračovanie reforiem v referende. Reformy sa tým však iba odložili a následne ich bolo potrebné prijať ešte viac – až štrnásť.
Riešenie podľa neho spočíva v jasnej a dlhodobej vízii. „Aby sme sa únave vyhli, potrebujeme jasnú víziu. Musíme vidieť koniec utrpenia, nie iba trpenie bez konca“. Hovorí, že vláda by mala predstaviť plán na päť až desať rokov dopredu – obdobie, ktoré je reálne na dosiahnutie zdravých verejných financií. Keďže ide o horizont presahujúci jedno či dve volebné obdobia, je dôležité, aby sa na vízii zhodla aj opozícia.
Zároveň by sa podľa Šustera mala skončiť prax kompenzačných „náplastí“, ktoré oslabujú efekt konsolidačných opatrení. „Bolo chybou zaviesť trináste dôchodky, na ktoré nemáme a bolo tiež chybou zaviesť rodinný balíček, na ktorý takisto nemáme,“ tvrdí a pripomína aj vlaky zadarmo či rozširovanie predčasných dôchodkov ako príklady finančne neudržateľných krokov. „Konsolidačné opatrenia musia byť rázne a trvalé. My občania vieme, že budú bolestivé – ale ak to vláda systematicky niekomu kompenzuje nejakou náplasťou, o to viac budú trpieť všetci ostatní“.
Slovensko podľa Šustera ešte neprehralo boj o svoje verejné financie, no čím dlhšie budeme odkladať ťažké rozhodnutia, tým nákladnejšie budú v budúcnosti. Rezignácia nie je možnosť, ak chceme udržať stabilitu a prosperitu pre ďalšie generácie.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.