V nedeľu 26. októbra tohto roka si ľudia opäť posunú hodiny, tentoraz z letného na zimný čas. O tretej hodine nadránom sa ručičky posunú späť na druhú. Na konci marca sa pritom čas posúval opačným smerom, keď krajina prechádzala zo zimného času na letný. Tento systém zostáva v platnosti aj napriek pôvodným vyjadreniam EÚ, že sa v roku 2021 mal tento proces skončiť.
Slovensko sa už rozhodnutiu prispôsobilo a pracuje podľa pravidiel, ktoré stanovuje európska smernica. Tá určuje dátumy striedania letného a zimného času až do konca budúceho roka. Pre obyvateľov tak zostáva jasné, že minimálne ešte rok a pol budú posúvať ručičky na hodinkách. Európska komisia už vopred zverejnila jednotlivé termíny v úradnom vestníku.
Ako sa mení čas (dátumy):
Rok | Prechod z 2. na 3. hodinu (letný čas) | Prechod z 3. na 2. hodinu (zimný čas) |
2025 | 30. marec (nedeľa) | 26. október (nedeľa) |
2026 | 29. marec (nedeľa) | 25. október (nedeľa) |
Verejná anketa v európskych krajinách
Ešte v roku 2018 sa uskutočnila celoeurópska anketa, ktorej sa zúčastnilo približne 4,6 milióna obyvateľov. Viac ako 80 percent z nich sa vyjadrilo proti striedaniu letného a zimného času. Väčšina respondentov podporovala zavedenie jednotného letného času počas celého roka. Výsledky ankety odštartovali legislatívny proces na úrovni EÚ.
Pôvodne sa počítalo s tým, že posledné posúvanie hodín prebehne už v roku 2019. Termíny sa však postupne posúvali a nakoniec zostalo striedanie času v platnosti až do súčasnosti. Členské štáty si pritom mali samy zvoliť, ktorý čas si ponechajú. Do rozhodovania zasiahla aj pandémia, ktorá odsunula diskusiu na druhú koľaj.
Okrem toho medzi jednotlivými štátmi nepanuje zhoda ani na samotnom zrušení striedania. Maďarsko, Grécko či Portugalsko sa vyslovili proti zmene, pretože obávajú sa problémov v cezhraničnom obchode, doprave či komunikácii. Rakúsko a Nemecko presadzovali zavedenie jednotného času pre celú strednú Európu.
História striedania času
Niektoré štúdie poukazujú na možné zdravotné problémy či zvýšený počet dopravných nehôd po zmene času. Zástancovia naopak tvrdia, že počas letného času majú ľudia viac slnečného svetla a zároveň sa šetrí energia. Konsenzus sa tak nepodarilo dosiahnuť a posuny hodín zostávajú realitou. Nejasnosti vyvoláva aj otázka časových pásiem, ktoré sa v rámci EÚ zachovajú.
Na Slovensku sa striedanie času praktizuje od roku 1979, keď bolo zavedené ešte vo vtedajšom Československu. Od roku 1996 je pravidelné posúvanie hodín upravené aj na úrovni Európskej komisie. Letný čas vždy začína posledný marcový víkend a končí posledný októbrový víkend. Dôvod, prečo sa čas posúva v noci, súvisí s minimalizovaním problémov v bežnom živote obyvateľov.
Nočné hodiny znamenajú aj menší zásah do pracovného režimu, dopravy aj spoločenských aktivít. Nie všetky krajiny však poznajú tento systém. V rovníkovej oblasti sa čas nikdy neposúval, pretože tamojšie dni a noci majú takmer rovnakú dĺžku počas celého roka. Striedanie nemajú ani niektoré africké štáty, Južnej Ameriky či Čína.
Miroslav Homola
Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.