Rozpočtová tragédia: Slovensko má historicky najvyššie dane a štát ich nevie vybrať

Celé Slovensko konsoliduje a uťahuje si opasky, chystáme sa historicky zvýšiť dane, no podľa odborníkov to vôbec nemusí stačiť. Výdavky štátu sa nebezpečne približujú k 50 % HDP a daňové príjmy by mali dosiahnuť historické maximum na úrovni 45,2 % HDP. Napriek tomu však štát zápasí s nedostatočným výberom daní, rastúcim dlhom a neudržateľnými výdavkami, upozorňujú na to odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť(RRZ) a Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ).

V skratke, štát síce nastavil rekordne vysoké dane, no nedokáže ich všetky vybrať a ešte aj priveľa míňa. Slovensko sa tak rúti do pasce a ani tri kolá konsolidácie to nenapravia.

Konsolidačné balíčky sú nanič

RRZ konštatuje, že napriek opakovaným konsolidačným balíčkom „výdavky štátu za posledné dve dekády rástli tak rýchlo, že sa už približujú k 50 % HDP, hoci príjmy na ich krytie nestačia“. Príjmy verejnej správy budú síce v pomere k HDP najvyššie od roku 1995, no deficit zostáva nad hranicou 4 %, čo znamená, že konsolidácia ešte zďaleka nie je dokončená. RRZ upozorňuje, že štát stále priveľa míňa sám na seba.

Minister financií síce ohlásil, že štát v roku 2026 ušetrí 1,3 miliardy eur, no nešpecifikoval, ako to urobí. Zatiaľ vieme len o zmrazení platov úradníkov, policajtov a ďalších zamestnancov platených štátom. To je však iba zmrazenie výdavkov, nie ich zníženie.

Vysoké dane nevieme vybrať

Do hry však vstupuje ďalší závažný problém: zlá efektivita výberu daní. Podľa NKÚ „rozpočet pre rok 2026 je pripravovaný v prostredí spomaleného ekonomického rastu, nenapĺňajúcich sa verejných príjmov hlavne z dôvodu slabšieho výberu daní“. Úrad upozorňuje, že hoci sa vďaka zvýšeniu DPH a dane z príjmu právnických osôb príjmy medziročne zvýšili o približne 2 miliardy eur, výber iných daní výrazne zaostáva. „Na základe upravenej daňovo-odvodovej prognózy z júna 2025 je z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu SR predpoklad, že sa nenaplnia očakávané príjmy z väčšiny daní (DPFO, DPPO, DPH, spotrebné dane)“.

Slabý výber daní tak paradoxne oslabuje účinok vysokých daňových sadzieb a brzdí štát v ďalšej konsolidácii. „Prepad daňovo-odvodových príjmov znižuje manévrovací priestor rozpočtovej politiky v čase, keď je nevyhnutné pokračovať v konsolidácii verejných financií,“ upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy a zároveň varuje pred možnými negatívnymi dôsledkami ďalšieho zvyšovania daní: „Ukazuje sa, že v tejto oblasti bol dosiahnutý strop a ďalšie negatívne opatrenia môžu viesť k posilňovaniu šedej ekonomiky a môžeme sa vrátiť o niekoľko rokov dozadu, do doby hotovostných platieb“.

Vina stále padá na dôchodky

Závažným problémom ostáva aj súčasný dôchodkový systém, ktorý dlhodobo zaťažuje verejné financie. Podľa NKÚ „predčasné dôchodky, štedrý valorizačný mechanizmus dôchodkov a taktiež 13. dôchodky ťahajú verejné financie do pasce vysoko rizikového pásma udržateľného fungovania Slovenska“. Na pokrytie výdavkov Sociálnej poisťovne bude štát musieť v tomto roku dofinancovať sumu viac ako 2,75 miliardy eur, pričom výdavky na dôchodky sa za posledné desaťročie zdvojnásobili z 6,4 miliardy na takmer 13 miliárd eur.

RRZ už dávnejšie upozornila na to, že uvoľnenie pravidiel pre odchod do predčasného dôchodku v uplynulých rokoch zaťažili dôchodkový systém ešte viac. Navyše, predčasní dôchodcovia na rozdiel od tých riadnych nesmú popri dôchodku pracovať. Do ekonomiky tak prispievajú oveľa menej.

NKÚ zároveň poukazuje na demografické riziká v budúcnosti. „Reforma dôchodkového systému je najväčšou výzvou nielen pre súčasnú, ale aj budúce vlády,“ zdôrazňuje Ľubomír Andrassy. Dôvodom je aj alarmujúco nízka pôrodnosť a očakávaný pokles populácie, podľa prognóz by Slovensko mohlo mať v roku 2080 len 4,7 milióna obyvateľov oproti dnešným 5,4 miliónom.

Verejný dlh napriek konsolidácii neklesá

Rastúci verejný dlh je ďalším symptómom rozpočtových problémov. NKÚ predpokladá, že „hodnota hrubého dlhu Slovenskej republiky sa dostane nad úroveň 60 % a môže atakovať sumu 84 miliárd eur, čo bude až 61,6 % HDP“. To je viac, než predpokladal schválený rozpočet, podľa ktorého mal dlh vzrásť len na 59,6 % HDP. Výsledkom je, že každý občan Slovenska bude niesť dlh vo výške 15 500 eur, čo je nárast oproti 14 300 eurám v tomto roku.

Neutešený je aj vývoj v oblasti štátnych nemocníc, ktorých zadlženosť sa len za prvý polrok zvýšila o vyše 168 miliónov eur. Zároveň, namiesto úspor v štátnej správe, došlo k nárastu počtu zamestnancov na ústredných orgánoch o 699 osôb a zvýšeniu osobných výdavkov o viac ako 240 miliónov eur. Najviac nových zamestnancov pribudlo na ministerstve práce, zdravotníctva, vnútra a na úrade vlády.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.