Deň finančnej gramotnosti, ktorý pripadá na 8. september, prichádza tento rok do nálady, ktorá je skôr opatrná než oslavná. Slováci sa totiž vyrovnávajú s dosahmi konsolidácie verejných financií a čakajú, čo prinesie ďalšie kolo opatrení. V peňaženkách už teraz viac ako tri štvrtiny domácností pociťujú vyššie finančné zaťaženie a priemerný mesačný výdavok im vyskočil o 103 eur. Hoci mnohí reagovali rozumne a šetrili, rezervy sa im stenčujú a druhá vlna vzbudzuje obavy. Väčšina populácie predpokladá, že ich situácia sa ešte zhorší.
V prieskume PARTNERS realizovanom agentúrou FOCUS sa ukazuje aj postupný posun v tom, ako ľudia vnímajú svoju životnú úroveň. Stále viac než tretina ju síce označuje ako dobrú, no podiel tých, ktorí vidia zhoršenie, rastie. Kým v rokoch 2023 a 2024 hovorilo o zlej situácii približne 13 percent respondentov, v roku 2025 je to už takmer pätina a optimizmus sa vytráca.
Až tretina ľudí očakáva ďalšie zhoršenie, pričom „V tomto ukazovateli došlo od minulého roka k výraznému nárastu negatívnych očakávaní, keď podiel respondentov s pesimistickým výhľadom stúpol dvojnásobne – z 15 % v roku 2024 na 32 % v roku 2025,“ hovorí sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS. Medzi najčastejšími dôvodmi dominujú rast cien a konsolidácia verejných financií.
Prvá vlna podľa zistení zasiahla až 80 percent domácností, z toho 39 percent hovorí o výraznom a 41 percent o miernom dopade. Len 9 percent uvádza, že konsolidácia na nich nemala žiadny vplyv. Najciteľnejšie sa to prejavilo v cenách potravín, kde dopad uvádza 82 percent opýtaných, v oblasti bývania 49 percent a pri službách 42 percent, čo sa okamžite premietlo do bežných nákupov a platieb.
Ako dodáva Martin Slosiarik: „Domácnostiam v priemere narástli výdavky o 103 eur mesačne, pričom rodiny s malými deťmi často uvádzali aj viac než 150 eur.“ A práve tu sa začína reťazec úprav a škrtov, ktoré ľudia v rozpočte robia, aby tlak zvládli.
Očakávania druhej vlny sú skôr o emóciách než o číslach a tie nie sú pozitívne. „Takmer tri štvrtiny (72 %) ľudí predpokladá, že ich situácia sa zhorší, a emócie sú často negatívne – od hnevu, cez rezignáciu až po pocit bezmocnosti,“ hovorí Martin Slosiarik a dodáva, že najväčšie obavy majú tí, ktorí už dnes hovoria o zlej životnej úrovni. Ich strach je, že sa krivka bude ďalej prepadávať, čo vytvára náladu, v ktorej sa aj racionálne kroky ťažšie plánujú a ešte ťažšie dodržiavajú. Napriek tomu Slováci šli na vec pragmaticky a začali robiť rozhodnutia, ktoré ich udržia nad vodou.
Škrty najviac zasiahli voľnočasové výdavky. Z jedálničkov vypadli reštaurácie a stravovanie mimo domu u 41 percent ľudí, obmedzila sa kultúra a zábava u 35 percent, dovolenky u 34 percent a oblečenie u 33 percent. Najmenej sa šetrilo na doprave, kde kresa deklaruje 11 percent, a na zdravotnej starostlivosti, kde sa drží len 9 percent opýtaných. „Slováci reagujú racionálne – škrtajú to, čo nie je nevyhnutné,“ hodnotí Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ PARTNERS Investments. Jeho slová dobre ladia s dátami o tom, že si ľudia odriekajú skôr v tom, čo dokážu odložiť, než v nevyhnutnostiach každodenného života.
Rezervy však rednú. Optimálnu šesťmesačnú rezervu má len pätina Slovákov, kým až štvrtina nemá žiadnu. V porovnaní s minulým rokom pribudli tí s minimálnym alebo nulovým vankúšom. Na druhej strane viac ako polovica domácností už aspoň malú časť príjmu investuje a obraz portfólií sa mení. Boom zažívajú ETF a realitné fondy, ktoré využíva takmer pätina domácností, medziročne o deväť bodov viac. Mierne si polepšili aj akcie a dlhopisy na úroveň 11 percent. Rastie popularita zlata či umenia so 7 percentami a kryptomeny zostávajú okrajové so zhruba 6 percentami. V sumáre dve tretiny opýtaných už zaviedli opatrenia – znižujú výdavky, uskromňujú sa, hľadajú privýrobky a časť úspor nechávajú pracovať. Maroš Ovčarik to rámcuje športovou metaforou, keď hovorí, že po prvej vlne je skóre 1:0 pre domácnosti, no s „odretými ušami“ a s vedomím, že ďalší polčas môže byť ešte náročnejší.
Ako z druhej vlny neodísť porazení? Kľúč je vo vlastnom rozpočte, radí odborníčka na osobné financie Andrea Kasanická Straková z PARTENRS a pripomína, že „Konsolidácia nemusí znamenať iba škrty. Je to príležitosť pozrieť sa na rodinné financie s odstupom a nastaviť ich tak, aby nás posilnili alebo nám zarobili peniaze navyše.“ Odporúča upratať výdavky, tvoriť rezervu, vyhýbať sa novým úverom a radšej konsolidovať tie staré, zbaviť sa pasív, ktoré len stoja peniaze, plánovať dopredu a nechať úspory pracovať cez rozumné investície. „Ak chceme, aby aj druhý polčas skončil víťazstvom pre slovenské domácnosti, musíme začať konať hneď – šetriť, plánovať, investovať a posilňovať svoju odolnosť. Takto sa môže konsolidácia skončiť výsledkom 2:0 pre ľudí,“ uzatvára. Z jej slov cítiť, že aj v napätých časoch sa dá urobiť veľa malými krokmi priamo doma v rodinnom účtovníctve.
Ivana Sladkovská
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
