Kuny končia, Chorváti prechádzajú na euro: Hlavné zmeny

Prečo Chorváti na euro čakali až doteraz?

Euro sa prvýkrát začalo používať ešte v minulom tisícročí, konkrétne 1. januára 1999. Prečo teda Chorvátsko zavádza túto menu až teraz? Hlavným dôvodom bola občianska vojna v Juhoslávii. Konflikt síce skončil v roku 2001, no kvôli jeho politickým a ekonomickým dôsledkom si muselo Chorvátsko na vstup do EÚ a eurozóny počkať.

Krajina sa stala členom EÚ v roku 2013. Vstup do eurozóny a Schengenského priestoru prišiel až o 10 rokov, teda 1. 1. 2023. Z hľadiska ekonomiky ide o krok s cieľom zabezpečenia stability v čase krízy a vysokej inflácie. Avšak táto zmena má aj iný význam – Chorvátsko definitívne potvrdzuje svoju geopolitickú orientáciu smerom na Západ po zhruba polstoročí vlády komunizmu od 2. svetovej vojny.

Priebeh prechodu na euro

Proces zavádzania novej meny oficiálne odštartoval 1. januára 2023. V Chorvátsku s príchodom nového roku začalo dvojtýždňové obdobie, počas ktorého si majú občania privyknúť na euro. Do 15. januára sa budú prijímať platby v oboch menách – kunách aj eurách. Vydávať sa však už bude iba v eurách. Potom sa kuny prestanú používať na platbu a prechod na novú menu bude ukončený.

Ak vám ostali nejaké nepoužité kuny z minuloročných dovoleniek, môžete si ich zameniť aj na Slovensku. V období do 28. februára 2023 je zmena kún možná v ústredí centrálnej banky v Bratislave a expozitúre NBS v Košiciach. Kurz je stanovený na 7,5345 kún za 1 euro. Podotýkame, že NBS vám zamení iba platné bankovky kún. Pokiaľ ide o mince a neplatné bankovky, vaša snaha o výmenu za eurá bude v NBS zbytočná.

V NBS je služba bezplatná pre firmy a osoby, ktoré neprekročia denný limit zámeny 8 000 kún. Komerčné banky a zmenárne však nie sú limitované pravidlami NBS. „Dĺžka a možnosť poskytovania služby výmeny kún v komerčných bankách alebo zmenárňach bude záležať od ich obchodných rozhodnutí,“ uvádza Národná banka Slovenska.

Pokiaľ by ste zámenu nestihli na Slovensku, v Chorvátsku táto možnosť zostane až do konca roka 2025. Akúkoľvek platnú hotovosť vrátane mincí budete môcť počas roku 2023 vymeniť za eurá, napríklad na poštách či v komerčných bankách. Výmena maximálne 100 bankoviek a 100 mincí v rámci jednej transakcie je bezplatná. Ak tieto limity prekročíte, banka si môže účtovať poplatok. 

Posledná fáza zámeny kún za eurá začne 1. 1. 2024. Od tohto dátumu bude za výmenu kún za eurá zodpovedať chorvátska centrálna banka. Mince bude prijímať do 31. 12. 2025 a na zámenu bankoviek sa nevzťahuje žiadne časové obmedzenie.

Čo čaká Chorvátov po prechode na euro?

S príchodom novej meny sa Chorváti najviac trápia vplyvom zmeny na spotrebiteľské ceny. Chorvátska centrálna banka občanov uisťuje, že robí všetko preto, aby prechod na euro nepriniesol zdražovanie. Ekonómovia na základe údajov z poslednej doby konštatujú, že krízové bolo obdobie približne troch mesiacov pred zavedením novej meny. Obchodníci zvyšovali ceny v kunách tak, aby sa následne ľahšie prepočítavali na eurá.

Od 1. 1. 2023 však ku žiadnym výrazným zmenám nedošlo. Vďaka systému kontroly, ktorý bol zavedený s cieľom ochrany spotrebiteľov, sa zdražovanie nad mieru inflácie ani neočakáva. Samotná inflácia je jedným z bodov, ktoré motivovali k prechodu na euro. Zatiaľ čo Chorvátsko v novembri 2022 zaznamenalo 13,5 % mieru inflácie, v eurozóne táto hodnota dosiahla iba 10 %.

Ako upozorňuje Európska centrálna banka, zvyšovanie cien iba kvôli prechodu na euro je zakázané. Podobne ako to bolo aj na Slovensku po príchode eura, ceny v obchodoch budú zobrazované duálne. Do 31. 12. 2023 si tak budú môcť spotrebitelia v Chorvátsku priamo porovnať cenu v novej a pôvodnej mene. Ak by odhalili bezdôvodné navyšovanie cien, môžu daný podnik nahlásiť príslušným orgánom, ktoré budú porušenie zákazu pokutovať.

Avšak aj napriek obavám zo zvyšovania cien väčšina Chorvátov vníma prechod na euro ako krok správnym smerom. Dôvodom je najmä väčšia ekonomická istota, ktorú Chorvátsku prináša vstup do eurozóny. V období vysokej inflácie je určite príjemné mať akúsi poistku vo forme Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Tento krízový mechanizmus má zabezpečovať finančnú stabilitu, no týka sa iba členov eurozóny.

Chorváti očakávajú aj vyššie výnosy z cestovného ruchu. Turisti zo zahraničia v poslednej dobe často využívali platenie kartou, kde odlišná mena nie je takou prekážkou ako pri platbe v hotovosti. Avšak v lokálnych obchodoch a reštauráciách platobné terminály stále chýbali a výber či výmena hotovosti mohli niektorých turistov odradiť od nákupov. Keďže cestovný ruch tvorí 20 % HDP Chorvátska, odstránenie tejto „prekážky“ by mohlo priniesť väčšie zisky.

Marek Mittaš

Šéfredaktor portálu peniaze.sk. V prevažnej miere sa venuje bankovej problematike a investovaniu.  Ďalšie články autora.