Sociálna poisťovňa podľa pravidiel môže poistencom priznať preddavok na dôchodok. Postačí, ak si občan podá písomnú žiadosť o niektorý z typov dôchodkových dávok a predloží všetky potrebné doklady. Po podaní žiadosti napríklad o starobný dôchodok nasleduje čakacia lehota, ktorá zvyčajne trvá 60 dní. V komplikovanejších prípadoch sa môže predĺžiť o ďalších 60 dní, o čom je žiadateľ písomne informovaný.
Počas tohto obdobia Sociálna poisťovňa zhromažďuje a overuje všetky údaje potrebné na určenie výšky dôchodku. Po ich skompletizovaní stanoví konečnú sumu a poistenec následne dostane písomné rozhodnutie o definitívnom priznaní dôchodku. Ak sa konečná suma dôchodku líši od preddavku, poisťovňa rozdiel doplatí automaticky, bez výzvy alebo potreby ďalších krokov zo strany žiadateľa.
Podľa Sociálnej poisťovne ide o spôsob, ako pomôcť ľuďom, ktorí splnili podmienky nároku na dôchodok, no čakajú na jeho formálne priznanie. Takto môžu získať aspoň časť peňazí skôr, ako sa ukončí administratívne konanie.
Preddavková výplata nie je zaručená
Za určitých podmienok môže Sociálna poisťovňa dôchodky prizná aj preddavkovo. Ide najmä o prípady, keď žiadateľ už splnil všetky základné podmienky na priznanie dôchodku, no niektoré údaje, ktoré ovplyvňujú jeho výšku, ešte nie sú k dispozícii.
Poisťovňa zároveň zdôrazňuje, že preddavkovú výplatu nikdy nežiada vrátiť. Preddavok vypláca len vtedy, keď je preukázané, že dôchodok bude žiadateľovi priznaný, no stále sa zisťujú ďalšie skutočnosti. Výška preddavku sa pritom stanovuje tak, aby sa čo najviac približovala konečnej sume dôchodku.
Ak je spoľahlivo potvrdené, že žiadateľ získal nárok – napríklad v prípade starobného dôchodku, keď má najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia – Sociálna poisťovňa vždy pristupuje k preddavkovej výplate. Tento krok označuje ako prejav svojho proklientskeho prístupu.
Sociálna poisťovňa však upozorňuje, že preddavková výplata dôchodku nie je právom poistenca, ale možnosťou poisťovne, ktorú umožňuje zákon o sociálnom poistení. To znamená, že ide o dobrovoľné rozhodnutie poisťovne, nie o automatické právo občana.
Dlhé čakanie spôsobujú chýbajúce údaje
Aj napriek stanovenej zákonnej lehote 60 dní sa vybavovanie žiadostí môže predĺžiť. Ak poisťovňa nemá kompletné údaje o poistencovi, napríklad o odpracovaných rokoch alebo zaplatenom poistení, lehota sa môže predĺžiť o ďalších 60 dní. Sociálna poisťovňa v takýchto prípadoch dohľadáva chýbajúce dokumenty v archívoch, obracia sa na bývalých zamestnávateľov či dokonca zahraničné inštitúcie.
Zákon určuje maximálnu hranicu 120 dní, do ktorej musí poisťovňa rozhodnúť o priznaní dôchodku. Ak sa potrebné podklady nepodarí získať v tejto lehote, proces sa síce už formálne nemôže predlžovať, no poisťovňa rozhodne až po doručení všetkých potrebných dokumentov.
Zodpovednosť za dĺžku konania pritom neleží výlučne na pleciach Sociálnej poisťovne. Mnohé údaje je nutné získať od bývalých zamestnávateľov, ktorí už niekedy neexistujú. Tí pritom nemajú určenú lehotu na odovzdanie požadovaných potvrdení, čo môže celý proces výrazne predĺžiť. V praxi tak rýchlosť vybavenia závisí nielen od poisťovne, ale aj od ochoty tretích strán spolupracovať.
Miroslav Homola
Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.