Okamžité platby sú tu: budú skôr chodiť aj dôchodky a dávky?

Okamžité platby medzi bankami budú čoskoro povinné a tak budú peniaze medzi účtami lietať v priebehu pár sekúnd. Od 6. októbra sa do systému okamžitých platieb zapojí aj Štátna pokladnica, teda „banka“ pre štátne inštitúcie ako ministerstvá, obce, úrady práce, daňové úrady či Sociálna poisťovňa.

Na okamžité dôchodky si počkáme

Hoci by sa mohlo zdať, že to prinesie rýchlejšie doručovanie dôchodkov či rôznych sociálnych dávok, v praxi sa toho zatiaľ veľa nezmení. Sociálna poisťovňa ani Ústredie práce neplánujú prejsť na nový spôsob vyplácania prostriedkov, a to hneď z viacerých dôvodov.„Podľa navrhnutého opatrenia Ministerstva financií, žiadosť o realizáciu okamžitej platby je klient (teda Sociálna poisťovňa) oprávnený zadať v maximálnej sume 100 000 eur s rovnakým dátumom splatnosti,“ uviedol pre portál Finsider uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. „Nakoľko denná výška vyplácaných dôchodkov je mnohonásobne vyššia, Sociálna poisťovňa nebude zatiaľ využívať okamžité platby,“ tvrdí.

Sociálna poisťovňa navyše neplánuje meniť zaužívaný harmonogram výplat, ktorý sa nastavuje už pri priznávaní dôchodku a poberateľ ho má stanovený v rozhodnutí. Výplaty prebiehajú v párnych dňoch od 2. do 24. dňa v mesiaci, pričom termín je pre každého pevne daný bez ohľadu na to, či peniaze prichádzajú na účet alebo poštou. Rovnaký režim zostane aj pri ostatných dávkach, ako je nemocenské, materské, ošetrovné či podpora v nezamestnanosti – tie sa budú aj naďalej vyplácať štandardnými prevodmi, nie okamžite.

Rýchle dávky musia počkať tiež

Ani úrady práce, ktoré vyplácajú napríklad dávky v hmotnej núdzi, príspevky na bývanie či podporu v zamestnanosti, zatiaľ neplánujúprechod na okamžité platby. Podľa tlačového oddelenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa postup pri vyplácaní dávok riadi aktuálnymi procesmi a zmluvnými dohodami s partnermi, vrátane bánk a pošty. Aj keď sa momentálne žiadna zmena nepripravuje, úrad pripúšťa, že do budúcnosti by sa situácia mohla vyvíjať inak – priebežne totiž sledujú možnosti modernizácie výplatných procesov a skúsenosti iných štátnych inštitúcií.

Ďalším dôvodom, prečo sa štátne inštitúcie do okamžitých platieb nehrnú, sú vyššie náklady. Zatiaľ čo za bežnú platbu si Štátna pokladnica účtuje poplatok 5 centov, za okamžitú platbu je to trojnásobok,  teda 15 centov. Pri miliónových objemoch vyplácaných denne by tak štátne orgány čelili výrazne vyšším nákladom, čo ich logicky núti zvažovať využívanie tejto služby len v špecifických prípadoch.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.