Slovákom hrozia mizerné dôchodky. O budúcnosť sa nestarajú!

O dôchodok sa len bojíme

Viac ako angažovanosť a aktívny záujem o  budúcnosť je Slovákom stále vlastné spoliehanie sa na štát. To však nemusí v trhovej ekonomike so starnúcou populáciou dopadnúť vôbec dobre. Podľa Infostatu sa už po roku 2030 Slovensko môže dostať do situácie, kedy začne klesať počet obyvateľov krajiny a ešte rapídnejší bude úbytok pracovnej sily.

• Vypočítajte si váš dôchodkový vek
  

Na jedného dôchodcu bude pracovať len niečo vyše jedného človeka a výdavky na dôchodky stúpnu. Ide o neudržateľný systém. Preto Slováci spoliehajú na druhý dôchodkový pilier, no dodnes sa ho nenaučili využívať. Svoj podiel viny na tom rozhodne majú aj neustále politické zmeny. Podľa údajom dôchodcovských správcovských spoločnosti bolo ku koncu roka 2016 v druhom dôchodkovom pilieri 1 375 770 sporiteľov a spravujú financie za takmer sedem miliárd eur.

Spravované však neboli najlepšie a podiel viny na tom nemajú správcovské spoločnosti.  „Až 80 percent našich sporiteľov je v garantovanom fonde a len pätina si sporí buď čiastočne alebo úplne v akciovom fonde. Je to veľmi zlá správa, vzhľadom na to, že priemerný vek sporiteľa je menej ako 40 rokov a dôchodkové sporenie je beh na dlhé trate“, hovorí  predseda predstavenstva Allianz SDSS Marián Kopecký. Aktívne sa zaujímať o svoje dôchodkové úspory akosi nepatrí k bežným starostiam Slovákov a o budúcnosť svojich úspor sa nestarajú. 

• Kalkulačka: Vypočítajte si výšku vášho dôchodku
  

Akciové fondy sa oplatia viac mladým

Dôvodom vysokého podielu financií v zaistených fondoch je, že mnoho spotrebiteľov ani nevie, že v roku 2013 boli zmenou zákona presunutí do garantovaných. Až tohoročné výpisy z dôchodkových správcovských spoločností, kde svietia nízke zhodnotenia, môžu zdvihnúť záujem o investovanie úspor.

„Väčšina ľudí až teraz zisťuje, že aj oni patrili k tej mase sporiteľov, ktorí boli automaticky presunutí z negarantovaného fondu do garantovaného a až teraz s tým začínajú niečo robiť. To tempo je však pomalé“, dopĺňa portfólio manažér Allianz SDSS Miro Kotov.

Dlhopisové fondy napríklad počas minulého roka zarobili v priemere 1,77 percenta, kým indexové fondy až 9,34 percenta. Hoci dnes nikto  nevie stopercentne povedať, ktorý fond v druhom pilieri prinesie človeku najviac peňazí, je dobé sa o financie zaujímať a napríklad mladým sa môže oplatiť aj viac riskovať.  Je možné meniť ako dôchodkové fondy, tak ja percentuálne rozdelenie do fondov kedykoľvek a bez poplatku.

A to na nové príspevky, alebo aj úspory. Je to však možné len do veku 52 rokov, kedy už zákon stanovuje, že každoročne sa prevedie 10 percent majetku na dôchodkovom účte do garantovaného fondu. 

Lepší dôchodok zo štátu? Zabudnime!

Švajčiarske dôchodky zo sociálnej poisťovne sa konať nebudú. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dokonca predpokladá, že v roku 2030 výdavky na dôchodkový systém na Slovensku klesnú z 8,1 percenta na 7,6 percenta HDP. Taká je aj prognóza Európskej komisie. Z údajov INEKO vyplýva, že v súčasnosti je vo vekovej kategórii 18 rokov až dôchodkový vek  približne 3,39 milióna ľudí. V dôchodkovom veku je 1,05 milióna obyvateľov Slovenska. 

Aj pri zohľadnení súčasného trendu predlžovania dôchodkového veku bude v roku 2068 pomer už úplne iný. Produktívnych by malo byť 2,35 milión k 1,41 miliónom dôchodcov. To znamená, že dôchodky budú nízke, alebo štát bude musieť nájsť mechanizmy, ako dodatočne živiť množstvo dôchodcov.

Ani jedna z ciest neznamená nádej pre lepšie dôchodky zo Sociálnej poisťovne. Napriek tomu sa prerozdelenie odvodov do druhého piliera zvyšuje len veľmi opatrne.  Podľa zákona sa od roku 2017 štvorpercentná sadzba každoročne bude zvyšovať o 0,25 percentuálneho bodu na konečných 6 percent v roku 2024, hoci toto číslo sa ani nepriblíži k 9% hranici s ktorou sa začínalo. 

Dobrou správou však je, že mladí už myslia na budúcnosť viac ako kategória od 36 do 45 rokov, ktorá má aktuálne v druhom pilieri najpočetnejšie zastúpenie. Podľa štatistiky spoločnosti Allianz mladí ľudia vstupujúci 2. piliera, čoraz častejšie volia najmä akcie. „Alokácia novovstupujúcich sporiteľov je väčšinou v pomere 80 percent úspor do akciového a 20 percent do dlhopisového fondu“, hovorí M. Kotov a dodáva, že určiť najvhodnejšiu investičnú stratégiu je zložité, no myslím si, že každý kto má pod 40 rokov by mal mať aspoň časť svojich peňazí, teda tých 20, 30 alebo 40 percent v akciovej zložke. Je to však individuálne. Odvážnejší ako konzervatívny pomer môže byť zaujímavý na zhodnotenie aj na to, aby sme sa v otázke dôchodkov prestali spoliehať len na „sociálny“ štát.