Zvýšia sa Slovákom dôchodky? Toto sa plánuje

Tridsaťtri percent z priemernej mzdy

Po tom, ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš predložil návrh na zmenu výpočtu minimálnej mzdy, ozvala sa SNS. Táto strana podporí nový spôsob výpočtu, avšak len za podmienky, že parlament splní jej požiadavku.

„SNS podporí návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve bola minimálna mzda, len za predpokladu, že koaliční partneri odsúhlasia opätovné zavedenie minimálneho dôchodku vo výške 33 percent priemernej mzdy v hospodárstve,“ tvrdí SNS.

Strana ďalej uvádza, že ak by koaliční partneri túto požiadavku obišli v rokovaniach, predloží v parlamente svoj vlastný návrh na zvyšovanie minimálnych dôchodkov.

Zvýšenie pre 60 000 dôchodcov

Ak by návrh zo strany SNS prešiel, dotkol by sa viac ako 60 000 dôchodcov. Výrazne by tak zaťažil dôchodkový systém a spôsobil by, že by sa zvrátil jeden z míľnikov Plánu obnovy, ktorého cieľom je zlepšiť udržateľnosť daného systému.

Zmena systému by nebola prvá

Minimálne dôchodky boli najprv viazané na výšku životného minima. Končiaca vláda Pellegriniho však presadila zmenu. V roku 2020, teda po takmer piatich rokoch od zavedenia tejto dávky, sa tak prvýkrát zmenil spôsob jej výpočtu. Nový výpočet určoval, že penzisti dostanú 33 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov za prvých 30 rokov dôchodkového poistenia.

Následne platilo, že za každý ďalší rok poistenia od 31. do 39. roku života sa výška minimálneho dôchodku zvyšovala o 2 % a od 40. roku za každý ďalší rok poistenia sa zvyšovala o 3 % sumy životného minima.

Vláda Matoviča koncom roku 2020 zmrazila minimálne dôchodky. Ich sumu stanovila na základe počtu rokov dôchodkového poistenia, pričom platilo, že:

• osoba, ktorá bola dôchodkovo poistená 30 rokov, dostala mesačne 334 eur,
• osoba, ktorá bola dôchodkovo poistená 48 rokov, dostala takmer 429 eur.

Takéto sumy platili až do 1. júla 2023, kedy ich úradnícka vláda Ľudovíta Ódora rozmrazila a naviazala ich na sumu životného minima. Tento výpočet funguje dodnes.

Návrh od SNS by minimálne dôchodky vrátil do stavu z roku 2020, pričom by ich výrazne navýšil, čo by nemuselo mať dobrý vplyv na verejný rozpočet. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však zatiaľ nemá presnú sumu nákladov, keďže návrh nie je v konkrétnej podobe. Tvrdí však, že systém by bol v porovnaní s minulosťou nákladnejší o stovky miliónov eur.

Ako by mohol vyzerať nový systém výpočtu?

Ak by návrh zo strany SNS prešiel, minimálne dôchodky by sa s veľkou pravdepodobnosťou počítali tak, ako v roku 2020. To znamená, že by sa naviazali na sumu priemernej mzdy spred dvoch rokov.

„Teda zvyšovali by sa výrazne výhodnejšie, ako riadne starobné dôchodky. To by sa určite páčilo poberateľom minimálnych dôchodkov, ktorí ich poberajú z dôvodu, že mali počas aktívneho pracovného života nízke príjmy a platili nízke odvody,“ hovorí analytik a bývalý minister práce Jozef Mihál.

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster nadväzuje na Mihála a hovorí, že takýto výpočet nebude vôbec spravodlivý. Minimálny dôchodok má mať totiž len solidárny, nie aj zásluhový charakter.

„Samotný názov minimálny dôchodok naznačuje, že má ísť o minimálnu príjmovú hranicu pre všetkých dôchodcov. Takisto diskusia pri jeho zavádzaní hovorila o tom, že nechceme mať dôchodcov s mimoriadne nízkymi príjmami, že pre spoločnosť je neakceptovateľné, aké nízke sú niektoré dôchodky,“ hovorí Šuster.

Šuster následne dodal, že v rámci výpočtu minimálneho dôchodku sa nakoniec zaviedol systém, ktorý doň vnáša mechanizmus zásluhovosti. To znamená, že ľudia, ktorí si na dávku odvádzali 15 až 29 rokov, na ňu nárok nemajú. Skutočne minimálny dôchodok dostanú až tí, ktorí pracovali aspoň 30 rokov.

„Neviem pochopiť, prečo si myslíme, že človek, ktorý odpracoval iba 14 rokov, môže vyžiť z dávky v hmotnej núdzi 85 eur, človek, ktorý odpracoval 29 rokov, môže vyžiť z dôchodku 200 eur, ale ten, kto odpracoval 30 rokov, už má mať aspoň 390 eur,“ tvrdí Šuster.

Do témy sa zapojila aj Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií, ktorá na tomto poste pôsobila počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002. Tá hovorí:

„Výsledný minimálny dôchodok by mal byť naďalej závislý od počtu odpracovaných rokov, podľa ktorého by sa určoval koeficient (násobok odpracovaných rokov). Kľúčová by bola úroveň uvedeného koeficientu. Pri úrovni koeficientu 1 by napríklad v roku 2026 (a predpokladanej výške mzdy dva roky dozadu, ako sa uvažuje pri určovaní minimálnej mzdy) by minimálny dôchodok dosiahol 532,96 eur, čo zodpovedá dnešnému minimálnemu dôchodku pri odpracovaní necelých 50 rokov.“

Zmeny by mali čakať aj životné minimum

Okrem minimálnych dôchodkov a minimálnej mzdy by sa malo zvyšovať aj životné minimum, ktoré v súčasnosti nedosahuje ani 270 eur. Potvrdil to Erik Tomáš, ktorý ešte pred návrhom SNS sľúbil, že minimálne penzie sa budú zvyšovať spolu s novou výškou životného minima.

Koaličné strany chcú, aby nová suma životného minima „skutočne zodpovedala minimálnym výdavkom na základné životné potreby v modernej európskej spoločnosti“.

Redakcia

Internetový denník Peniaze.sk momentálne patrí medzi najnavštevovanejšie ekonomické weby. Svojim užívateľom ponúka články z rôznych oblastí osobných financií, praktické rady, komentáre, užitočné kalkulačky, politické témy,... Ďalšie články autora.