Daň z DPH aj daňového bonusu: expert upozorňuje na bizarnosť transakčnej dane

Transakčná daň je konsolidačné opatrenie, ktoré vyvolalo naozaj neobyčajnú vlnu kritiky a odporu. Nielen u podnikateľov, ale aj u daňových odborníkov. Ako najnovšie poukázal daňový a odvodový expert Jozef Mihál (Demokrati), transakčná daň je „daňou z dane“, konkrétne z dane z pridanej hodnoty (DPH). Upozorňuje, že čím poctivejšie si podnikateľ plní svoje povinnosti, tým viac mu štát na transakčnej dani vezme.

Daň za dýchanie vzduchu

Paradoxom transakčnej dane je, že sa počíta aj zo sumy DPH, ktorú si podnikateľ uplatňuje na odpočet. „Transakčnou daňou je zaťažená aj suma DPH, ktorú si platiteľ DPH uplatňuje na odpočet. Inými slovami, platiteľ DPH platí transakčnú daň doslova za to, že dýcha vzduch,“ komentuje Mihál.

Uvádza hypotetický príklad z praxe: Spoločnosť A, platiteľ DPH, nakupuje tovar za 1000 eur bez DPH od slovenského dodávateľa. K sume sa pripočíta DPH vo výške 230 eur, a tak konečná fakturovaná suma dosiahne 1230 eur. Hoci spoločnosť túto daň neskôr získa späť formou odpočtu, transakčná daň sa uplatňuje okamžite – banka si zúčtuje 0,4 % zo sumy 1230 eur, teda 4,92 eura. „Ak by to malo mať akú-takú logiku,“ poznamenáva Mihál, „transakčná daň by sa počítala len zo sumy bez DPH, teda 1000 eur – čo by predstavovalo 4 eurá.“

Rozdiel 0,92 eura sa môže zdať zanedbateľný, no v skutočnosti ide o peniaze zaplatené výlučne preto, že cez účet firmy prešla daň, ktorú si podnikateľ neskôr uplatní späť. Ako trefne konštatuje Mihál: „Spoločnosť A tak štátu zaplatí 0,92 € doslova za nič.“

Situácia je ešte absurdnejšia pri nákupe zo zahraničia. Spoločnosť B, taktiež platiteľ DPH, nakúpi rovnaký tovar za 1000 eur, no od dodávateľa mimo Slovenska – bez DPH. Transakčná daň sa teda uplatní iba zo základu, a spoločnosť zaplatí 4 eurá. Výsledkom je, že spoločnosť B zaplatí o 0,92 eura menej len preto, že nakupovala zo zahraničia. „Spoločnosť A si z toho vezme ponaučenie a odteraz bude nakupovať tovar najmä od zahraničných dodávateľov. Slovenskí výrobcovia tak stratia odbyt a pomaly, ale isto skrachujú. A slovenská ekonomika s nimi,“ dováva expert.

Poplatok za to, že dodržiavate zákon

Transakčná daň zasahuje aj do oblasti, kde by to čakal len málokto – do vyplácania daňového bonusu na deti. Mihál hovorí bez okolkov: „Zamestnávateľ platí transakčnú daň aj za to, že pošle zamestnancovi s výplatou daňový bonus na deti. Táto hlúposť patrí k najväčším absurdnostiam spojeným s transakčnou daňou.“

Podľa zákona o dani z príjmov môže zamestnanec požiadať, aby mu bol daňový bonus vyplácaný priamo spolu so mzdou. V praxi to však znamená, že štát prenesie túto povinnosť na zamestnávateľa, ktorý ju realizuje zo svojho účtu – a teda opäť zaplatí transakčnú daň.

Mihál uvádza príklad: Firma ABC s.r.o. zamestnáva dvoch pracovníkov – pána Norberta a pána Roberta. Obaja dostávajú čistú mzdu 1000 eur, no Robert má nárok na daňový bonus na tri deti vo výške 300 eur. Norbertova výplata teda znamená transakčnú daň 4 eurá, zatiaľ čo pri Robertovi ide o 1300 eur a daň 5,20 eura. Výsledok? Firma zaplatí o 1,20 eura mesačne viac len preto, že namiesto štátu vypláca bonus.

Aj keď ide o zdanlivo malú sumu, pri firmách so stovkami zamestnancov môžu tieto náklady narásť. No problém nie je len v peniazoch, ale v princípe: štát presúva svoju zodpovednosť na zamestnávateľov – a ešte im za to účtuje daň. Ako Mihál výstižne poznamenáva: „Za plnenie povinností, vyplývajúcich zo zákona o dani z príjmov, platí zamestnávateľ daň z finančných transakcií.“

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.