Daň z finančných transakcií nula eur? Parlament schválil čudnú dieru v zákone

Zavedenie dane z finančných transakcií, ktorá má začať platiť od apríla 2025, spôsobilo zmätok medzi podnikateľmi aj odborníkmi. Cieľom zákona je zvýšiť príjmy štátu, no jeho nejasné formulácie tiež vytvárajú priestor na legálne vyhnutie sa plateniu tejto dane. Jeden z najväčších problémov vyplýva z ustanovení o oznamovacej povinnosti podnikateľov voči bankám. A práve tu parlament očividne nechtiac otvoril priestor, ako sa vyhnúť plateniu transakčnej dane. 

„Formulácia zákona v rozsahu tejto oznamovacej povinnosti pre všetky podnikateľské subjekty, ktoré majú účty v slovenských bankách, má potenciál znížiť výber dane skrz slovenské bankové účty na nulu,“ upozorňuje Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Ako príklad uvádza situáciu, keď podnikateľ oznámi banke, že všetky jeho účty slúžia na transakcie, ktoré nie sú predmetom dane, ako sú napríklad úhrady kartou či prevody medzi vlastnými účtami. V takom prípade zákon prikazuje banke nezrážať daň z týchto transakcií. „Pri splnení litery zákona je vybraná daň v tomto prípade nula. Toto však pravdepodobne nebolo úmyslom zákonodarcu,“ dodáva Murgašová.

Čo prináša transakčná daň?

Novela zákona o transakčnej dani rozšírila okruh subjektov, ktoré sú povinné túto daň platiť. Podľa nových pravidiel daň zahŕňa všetkých fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby, ktoré majú bankový účet a zároveň spĺňajú niektoré z nasledujúcich podmienok:

• majú sídlo alebo miesto podnikania na Slovensku,
• majú slovenský bankový účet (aj zahraničné subjekty s účtami na Slovensku pre rôzne projekty),
• vykonávajú činnosť v tuzemsku, napríklad ako platitelia DPH.

Na druhej strane, novela vyňala zo zdanenia široký okruh subjektov, ako sú štátne organizácie, cirkvi, neziskové organizácie a výskumné inštitúcie.

Ako bude daň fungovať?

Transakčná daň sa bude uplatňovať na debetné transakcie vo výške 0,4 %, s maximálnym limitom 40 eur na jednu transakciu. Výnimku tvoria výbery hotovosti, ktoré budú zaťažené vyššou sadzbou 0,8 % bez limitu. Táto disproporcia už vyvolala kritiku. „Európska centrálna banka upozorňuje, že používanie eurobankoviek by nemalo byť drahšie ako bankové prevody,“ pripomína Murgašová.

Zákon taktiež zavádza poplatok 2 eurá ročne za vydanie platobných kariet, no samotné platby kartou nebudú zdaňované.

Ďalším problematickým bodom je zdaňovanie tzv. preúčtovania nákladov. „Táto časť celého zákona je najproblematickejšia, keďže obsahuje nejasné pojmy vrátane preúčtovania nákladov, ktoré doterajšia legislatíva nepozná,“ vysvetľuje Murgašová. Podnikatelia musia preukázať, že transakcia spojená s preúčtovaním nákladov bola uskutočnená, inak sa limit 40 eur neuplatní. To pridáva ďalšiu administratívnu záťaž.

Dopady na podnikateľov a ekonomiku

„Podľa informácií z trhu bude ročný dopad na veľké firmy v státisícoch až miliónoch eur,“ tvrdí Murgašová. Tieto náklady môžu podnikatelia premietnuť do vyšších cien, čo spôsobí reťazový nárast cien pre spotrebiteľov. Zároveň upozorňuje na riziko zvýšenia šedej ekonomiky, keďže malí a strední podnikatelia môžu začať preferovať hotovostné platby, ktoré nie sú zdaňované.

Väčšie firmy už podnikajú kroky na minimalizáciu nákladov spojených s touto daňou, čo môže zahŕňať zvýšenie cien, znižovanie zamestnanosti či presun časti podnikania mimo Slovenska. „Nemôžeme očakávať od podnikateľov, že budú podnikať na Slovensku so stratou,“ hovorí Murgašová. Zároveň varuje pred ďalším zhoršením atraktivity Slovenska pre zahraničných investorov.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.