Zdroj: Shutterstock
Zdania sa prevody výplat na účet, platenie faktúr, výbery z bankomatu, splátky úverov či nákupy cenných papierov. Daň z finančných transakcií zasiahne prakticky každú bankovú operáciu, ktorú vykoná podnikateľ na Slovensku. Maximálna daň za jednu transakciu je podľa návrhu, ktorý v stredu schválila vláda, až 40 eur.
Odborníci hovoria o návrate do „doby kešu“ a varujú, že podnikatelia sa budú snažiť tejto dani vyhnúť presunom bezhotovostných operácií do zahraničia. Nová daň totiž zasiahne aj výplaty ľudí pracujúcich na Slovensku.
Vláda sa rozhodla zaviesť od apríla budúceho roka novú daň z finančných transakcií, ktorá prinesie viaceré zmeny pre podnikateľov. Táto daň, ktorá je zameraná na debetné transakcie na účtoch právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, má podľa predpokladov štátu vyniesť až 610 miliónov eur.
Jednou z kľúčových zmien je zvýšenie sadzby dane z finančných transakcií na 0,40 percenta, zatiaľ čo pôvodný návrh počítal so sadzbou 0,35 percenta. Tento nárast sa odrazí aj na maximálnom limite tejto dane, ktorý sa zvýši na 40 eur, oproti pôvodne navrhovaným 30 eurám. Okrem toho sa zvýši aj zdanenie výberov v hotovosti, kde nová sadzba dosiahne 0,8 percenta, oproti pôvodne plánovaným 0,7 percenta. Tieto informácie po rokovaní vlády oznámil minister financií Ladislav Kamenický, ktorý zároveň oznámil, že právna norma bude prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní.
Z návrhu zákona vyplýva, že daň z finančných transakcií sa bude vzťahovať výlučne na podnikateľské subjekty. Transakciou, ktorá bude zdanená, je každá platobná operácia realizovaná poskytovateľom platobných služieb na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka. Výnimkou sú platby súvisiace s platením daní, odvodov a príspevkov do štátneho rozpočtu, ako aj platby medzi účtami daňovníka u toho istého poskytovateľa.
Banky budú mať povinnosť odvádzať túto daň priamo štátu, pričom podnikatelia by ju mali vidieť vo svojich bankových výpisoch. Vláda sa pri koncipovaní tejto dane inšpirovala príkladom Maďarska, kde už podobný systém funguje, hoci v trochu inej forme. V niektorých krajinách EÚ sa podobná daň zameriava predovšetkým na cenné papiere.
Výber tejto dane však môže byť komplikovaný, upozorňujú odborníci, pretože podnikatelia môžu svoje účty presunúť do zahraničia, čo by mohlo znížiť výnosy z tejto dane. Vláda tvrdí, že má v pláne prijať opatrenia, ktoré tomu zabránia.
Významným aspektom tejto dane je aj jej cielené zameranie na podnikateľskú sféru, čím sa štát snaží zaťažiť najmä debetné transakcie súvisiace s podnikaním. Podnikatelia budú musieť vykonávať tieto transakcie prostredníctvom tzv. transakčných účtov, čo im prinesie nové administratívne povinnosti. Ako však upozornil daňový a odvodový expert Jozef Mihál (Demokrati) na sociálnej sieti, daň pocítime všetci na svojich výplatách.
Keď bude zamestnávateľ posielať výplatu napríklad 1 200 eur na účet, vyjde ho to ešte navyše 4,80 eur na dani. „Ak ste zamestnávateľa požiadali, aby vám z výplaty zrážal povedzme sporenie alebo splátky nejakej pôžičky, a bude to povedzme 300 eur, zamestnávateľ zaplatí štátu daň z finančnej transakcie 1,20 eura,“ dopĺňa Mihál. Každý mesiac tak zamestnanec stojí svojho zamestnávateľa 6 eur navyše. Pri malých firmách to nemusí byť ani citeľné, pri väčších zamestnávateľoch sa však rozprávame o stovkách až tisíckach eur mesačne navyše. „Len, aby ste vedeli, prečo sa bude po 1.1.2025 ťažšie baviť o zvýšení vašej mzdy,“ dodáva expert.
Napriek všetkým opatreniam ostáva otázne, aký bude skutočný výnos tejto dane a či sa podarí zabrániť prípadným stratám spôsobeným únikom kapitálu do zahraničia. Vláda však zostáva optimistická a verí, že nový zákon o dani z finančných transakcií prispeje k lepšiemu riadeniu verejných financií a posilní rozpočet na nasledujúce obdobie.
Ivana Sladkovská
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
