Je mamahotel pohodlnosť? Niektorí mladí Slováci inú možnosť ani nemajú

Na Slovensku zostáva čoraz viac mladých dospelých žiť pod jednou strechou s rodičmi, tzv Mamahotel. Niektorí tvrdia, že ide o ekonomickú nevyhnutnosť, iní si užívajú pohodlie domova, kde sa o nich stále niekto postará. Prieskum spoločnosti UNIQA odhaľuje, že viac ako polovica Slovákov vo veku 25 až 34 rokov žije s rodičmi – čo je výrazný nárast oproti minulosti. Na prelome tisícročí ich bolo len okolo tretiny.

Niekedy je to jediná možnosť

Za týmto trendom sa skrýva viacero faktorov. Nedostatok dostupných bytov, vysoké ceny nehnuteľností, nízke príjmy v niektorých profesiách, ale aj čoraz častejšie sa vyskytujúce pohodlie mladých, ktorí nemusia variť, upratovať a často ani finančne prispievať na domácnosť. Psychologička Kornélia Ďuríková z Ligy za duševné zdravie hovorí, že situácia nie je čiernobiela. „Do bývania vstupuje dostupnosť hypoték, nedostatok bytov aj nízke príjmy pri niektorých profesiách. Často mladí jednoducho nemajú inú možnosť, ako zostať s rodičmi“.

Príbehy mladých sú rôzne. Oliver (27) sa po štúdiu v Prahe vrátil domov, ale dlho tam nevydržal. „Nedalo sa to vydržať. Nemal som žiadne súkromie. Otec stále kontroloval, čo som kúpil do chladničky, kam idem, koľko miniem.“ Odsťahoval sa skôr, než plánoval – mal však šťastie, zdedil byt po babke.

Naopak Adam (26) si spoločné bývanie s rodičmi pochvaľuje. „Máme dobré vzťahy. Každý deň, keď prídem z roboty, mama niečo dobré uvarí. Dáme si večeru, s tatkom pozeráme futbal.“ Dodáva, že neplatí za domácnosť, a tak si môže sporiť na vlastné bývanie v budúcnosti.

Podľa Ďuríkovej môže byť spolužitie dočasným riešením – ale iba vtedy, ak sú nastavené jasné pravidlá. „Určite by sa mladí mali na spoločnom bývaní finančne podieľať. A samozrejme, nemôžu očakávať, že pomoc rodičov bude automatická a bude to tak na večné veky.“ Dôležité je určiť, dokedy má tento stav trvať a viesť mladých k samostatnosti.

Niekto chce, niekto musí

Nie vždy však ide o pohodlie či finančný kalkul. Niekedy je spoločné bývanie nutnosťou kvôli starostlivosti o rodiča. Tak ako v prípade Táni (33), ktorá žije s mamou trpiacou začínajúcou formou Alzheimerovej choroby. „Vyrástla som iba s ňou, starala sa o mňa ako slobodná matka, teraz sa ja postarám o ňu,“ vysvetľuje. Psychologička dodáva: „Deti by mali s rodičmi bývať len vtedy, keď ide o reálnu pomoc. Inak to nedáva zmysel“.

Zaujímavé sú aj rozdiely v očakávaniach – prieskum UNIQA ukazuje, že väčšina mladých ľudí očakáva, že bývanie im zabezpečia rodičia, no súhlasí s tým len 40 % rodičov. Tento nesúlad vytvára napätie v rodinách a poukazuje na dôležitosť finančného plánovania.

Generálny riaditeľ UNIQA, Rastislav Havran, zdôrazňuje: „Otázka vlastného bývania je pre Slovákov zásadná, chcú bývať vo svojom a je to zároveň ich najväčšia životná investícia.“ Podľa neho mladí čoraz viac sporia a investujú, čo im môže dať slobodu rozhodovať sa vo vlastnej réžii, keď dosiahnu tridsiatku.

A kedy je teda ten správny čas „vyletieť z hniezda“? Podľa Ďuríkovej ide o individuálnu záležitosť. „Okolo 25-ho roku, keď mladý človek končí aj vysokoškolské vzdelanie a je schopný postaviť sa sám na vlastné nohy, vtedy by sa mal začať starať sám o seba.“ Avšak ak mu v tom bránia financie, nemalo by to byť považované za zlyhanie – dôležité je, aby sa aspoň snažil a mal plán.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.