Na Slovensku sa ochladilo, takže v mestách už začala vykurovacia sezóna a na dedinách už hrejú prvé piecky a kachle. V čase vysokých cien energií hľadajú mnohí majitelia domov čo najlacnejšie riešenia, ako svoje príbytky vykúriť. No práve túto snahu o úsporu často sprevádza riziko porušenia zákona. Od roku 2023 totiž platí prísnejší zákon o ochrane ovzdušia, ktorý jasne určuje, čo sa v domácom krbe či kachliach smie páliť a čo nie.
Pozor na nový zákon
Vykurovanie drevom, uhlím či podobným pevným palivom je na Slovensku stále obľúbené, podľa SHMÚ sa takto ohrieva až 190 000 domácností. Problém však nastáva, ak okrem dreva, uhlia či papiera spaľujete odpad, či iné nepovolené veci.
Podľa legislatívy platnej iba dva roky je spaľovanie zakázaných palív nielen neekologické, ale aj nezákonné. Ak teda niekto kúri odpadom, plastmi či dokonca hnedým uhlím, vystavuje sa riziku mastnej pokuty. Zákon cieli predovšetkým na malé spaľovacie zariadenia, teda tie, ktoré nájdeme v bežných domácnostiach, a zavádza mechanizmus ich efektívnejšej kontroly. Inšpektori majú dokonca právo vstúpiť do obydlí, ak existuje podozrenie, že sa tam spaľujú nepovolené látky.
Zákaz platí pre spaľovanie viacerých typov palív v zariadeniach s výkonom do 0,3 megawattu. Ide najmä o energetické hnedé uhlie, lignit, uhoľné kaly a prach, plastové zvyšky a viaceré druhotné palivá. Výnimku majú len biopalivá a obnoviteľné plyny ako bioplyn či vodík. Od 1. januára 2024 pribudol aj zákaz spaľovania tuhých druhotných palív, s výnimkou paliva z odpadového dreva, ak spĺňa kvalitatívne požiadavky určené vyhláškou.
Prípady rieši obec
Tento zákon dáva do rúk páky najmä ľuďom, ktorých susedia obťažujú smradľavým a štipľavým dymom. Stačí ho nahlásiť na obecnom úrade. Práve obec má podľa zákona právomoc riešiť sťažnosti na podozrenie z nelegálneho spaľovania v malých kotloch. Ak sa sťažnosť zakladá na reálnych podozreniach, obec zasiela prevádzkovateľovi spaľovacieho zariadenia písomné varovanie. Upozorní ho na možné porušenie zákona, ako aj na zdravotné a ekologické dôsledky jeho konania.
Ak sa však situácia nezlepší a príde ďalšia sťažnosť, nasleduje druhý krok: vstupuje do hry Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá vykoná kontrolu priamo na mieste. Kontrola môže prebehnúť aj v domácnosti, ak ide o trvalé alebo dočasné bývanie. Ak nie je jasné, kto je prevádzkovateľom zariadenia, automaticky sa predpokladá, že ide o vlastníka objektu.
Pokuty až 5 000 eur
A čo hrozí tým, ktorí zákaz porušia? Pokuty môžu byť poriadne citeľné. Ak niekto spaľuje zakázané palivá, môže dostať pokutu až do výšky 5 000 eur. V prípade, že niekto použije zakázané palivo v zariadení s výkonom do 0,3 MW, napríklad hnedé uhlie či plastové zvyšky, hrozí mu sankcia do 500 eur. Pokuty do 1 000 eur sa pritom dajú udeliť aj blokovo – teda na mieste.
Pre tých, ktorí sa nechcú púšťať do formálnych kontrol, existuje ešte jedna možnosť – tzv. susedská žaloba. Tá sa dá podať na civilný súd v prípade, že susedove vykurovanie síce nemusí byť preukázateľne nezákonné, no je nadmerne obťažujúce a narúša kvalitu života v okolí. Tento krok si však vyžaduje dôkazy o nepríjemnom dymení, zápachu či iných negatívnych javoch, ktoré sú dlhodobo neúnosné.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.