Zdroj: ChatGPT
Ministerstvo práce zverejnilo predbežnú informáciu o príprave novely zákona o sociálnom poistení. Deklarovaným cieľom pripravovanej právnej úpravy je prehodnotiť primeranosť odvodovej záťaže pre špecifické skupiny samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Ministerstvo zároveň avizuje, že chce reagovať aj na problémy aplikačnej praxe, ktoré priniesla doterajšia úprava sociálneho poistenia.
Pripravovaná úprava nadväzuje na konsolidáciu verejných financií, ktorá priniesla zásadnú zmenu v spôsobe vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Podľa novej úpravy bude povinné poistenie SZČO vznikať po pol roku od oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Toto nové pravidlo nahrádza doterajší spôsob, keď povinné poistenie SZČO vznikalo až 1. júla alebo 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahol zákonom ustanovenú hranicu. Po novom teda nebude rozhodujúce dosiahnutie určitej výšky skutočného príjmu, ale samotná existencia oprávnenia na výkon činnosti.
Ak niekto nedosiahne príjem na klasické minimálne odvody, bude platiť takzvané mikroodvody. Tie sa budú počítať z vymeriavacieho základu vo výške 26 percent priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V budúcom roku bude tento vymeriavací základ na úrovni 396,24 eura. Z tejto sumy sa vypočíta poistné v mesačnej výške 131,34 eura.
K pripravovanému zákonu sa vyjadrili aj dve fyzické osoby z radov verejnosti, ktoré popisujú konkrétne dopady novej úpravy na svoje životné situácie. Prvá z nich uvádza, že je riadne zamestnaná na trvalý pracovný pomer a popri práci si privyrába ako SZČO. Mesačné príjmy z podnikania sa u nej pohybujú na úrovni približne 100 eur až 300 eur. Ide teda o doplnkovú, vedľajšiu činnosť popri zamestnaní.
Zároveň ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), čo podľa jej slov zvyšuje náklady na bežný život aj pracovné fungovanie. Práca na živnosť jej pomáha aspoň čiastočne pokryť výdavky a udržať si ekonomickú nezávislosť. Nové pravidlá účinné od januára 2026, podľa ktorých vznikne povinné sociálne poistenie automaticky a minimálne poistné bude 131,34 eura, označuje za ekonomicky neúnosné.
V konkrétnom prípade sú odvody vyššie než samotný zisk z podnikania. Dotknutá osoba v pripomienke uvádza, že to v praxi môže znamenať likvidáciu drobných vedľajších živností popri trvalom pracovnom pomere. Okrem toho podľa nej dôjde k obmedzeniu možnosti privyrobiť si legálne a dôstojne, k zníženiu motivácie podnikať a vykonávať kreatívnu či technickú činnosť a k negatívnemu dopadu na ŤZP osoby.
Ďalšie kalkulačky
V druhej pripomienke z radov verejnosti sa ozýva 50-ročný zamestnaný človek, ktorý je invalidným dôchodcom s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 percent. Má manželku a 13-ročné dieťa. Popri zamestnaní si príležitostne privyrába ako rezbár v rámci malej SZČO. Ročný príjem z tejto činnosti odhaduje približne na 3 000 eur.
Autor pripomienky výslovne žiada vypustenie ustanovení, ktorými sa zavádza povinný mikroodvod pre SZČO. Upozorňuje, že podľa pripravovanej úpravy sa má tento odvod platiť bez ohľadu na výšku príjmu, čo by ho prinútilo živnosť ukončiť. Takýto zásah by podľa neho výrazne znížil životnú úroveň rodiny a zároveň by ho pripravil o jedinú reálnu možnosť pracovať v obmedzenom rozsahu, ktorý mu jeho zdravotný stav ešte umožňuje.
Mikroodvod v navrhovanej podobe označuje za neprimeranú záťaž pre nízkopríjmové a zdravotne znevýhodnené osoby. Podľa pripomienky nereflektuje ich špecifické potreby a rozdielnu schopnosť podieľať sa na financovaní sociálneho systému. Autor zároveň ponúka niekoľko alternatív, ktoré by podľa neho boli spravodlivejšie.
Autori pripomienok z radov verejnosti predložili aj návrhy na úpravu nových podmienok. Jednou z nich je napríklad žiadosť, aby pripravovaná právna úprava obsahovala oslobodenie od povinného sociálneho poistenia pre SZČO, ktoré sú súčasne zamestnané na trvalý pracovný pomer a dosahujú nízke príjmy, alebo aby bola zachovaná primeraná hranica príjmu, od ktorej povinné poistenie vznikne.
Navrhujú tiež zvážiť zachovanie minimálnej hranice príjmu pre vznik povinného poistenia, zavedenie osobitného režimu pre vedľajšie SZČO popri zamestnaní a vytvorenie výnimky či zníženého poistného pre ŤZP osoby, ktoré často podnikajú len v obmedzenom rozsahu. Jednou z možností je podľa autorov naviazať výšku odvodu na skutočný príjem SZČO tak, aby poistné rástlo až od určitej zárobkovej úrovne.
Ďalej navrhujú napríklad zavedenie hranice oslobodenia pre nízkopríjmové SZČO, napríklad v rozpätí 4 000 eur až 6 000 eur ročne, pod ktorou by povinnosť platiť mikroodvod nevznikla. Za dôležitú považujú aj výnimku alebo výrazne znížený odvod pre zdravotne znevýhodnené osoby. Ako riešenie ponúkajú aj pásmové, stupňovité odvody podľa výšky príjmu, ktoré by citlivejšie reagovali na rozdiely medzi drobnými živnostníkmi.
26. ledna
Deň Austrálie je významným sviatkom, ktorý sa oslavuje od roku 1935. Pripadá na 26. januára a pripomína príchod prvej flotily britských lodí do Sydney v roku 1788. Tento deň sa často považuje za symbol... Viac
Preskúmajte ďalšie dni v našom kalendári
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
