Zdroj: Shutterstock
Živnostníci si v roku 2026 musia dať pozor na vlastné živobytie, keďže legislatíva sa sprísnila a tvrdo bojuje proti tzv. švarcsystému. V zákone sa mení definícia závislej príce a tiež výška pokút za fiktívne živnosti. To, čo bolo doteraz na Slovensku prehliadanou praxou, sa bude po novom trestať pokutou až 200 000 eur. Na čo si teda dať pozor a ako kontrolóri posudzujú, že práve vaša živnosť je fiktívna?
Ako upozorňuje web tvnoviny.sk, cieľom novely nie je len formálna úprava legislatívy, ale ide o dôležitú súčasť vládneho balíka konsolidačných opatrení. Slovensko tak reaguje na miliardové úniky na odvodoch a daniach spôsobené obchádzaním štandardného zamestnávania. Základná myšlienka je jasná: ak zamestnávateľ zamestnáva pracovníkov „na živnosť“, ale tí reálne fungujú ako zamestnanci, teda s pevne určeným pracovným časom, nadriadeným a náradím firmy, ide o nelegálny stav.
Od januára 2026 sa mení definícia závislej práce. Novela Zákonníka práce odstránila jednu z kľúčových podmienok – že práca musí prebiehať v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. To znamená, že aj keď si pracovník "určuje čas sám", ešte to neznamená, že nejde o zamestnanecký pomer
Závislá práca po novom je definovaná ako činnosť, ktorá sa vykonáva:
Ak sú tieto znaky splnené, ide o zamestnanie bez ohľadu na to, či je dotyčný "živnostník". Kontrolóri sa však sústredia aj na znaky, ktoré nie sú definované zákonom, ale pre fiktívnych živnostníkov typické.
Podľa odborníka Jozefa Mihála ide o tzv. fiktívneho živnostníka, ak:
Naopak, skutočný živnostník:
Čím viac znakov reálneho podnikania viete preukázať, tým menšie riziko, že vás inšpekcia vyhodnotí ako fiktívneho živnostníka.
Najvýraznejšou zmenou, ktorá vstupuje do platnosti, je zdvojnásobenie minimálnej pokuty za nelegálne zamestnávanie. Kým doteraz bola základná sankcia nastavená na 2 000 eur, od januára 2026 už ide o minimálne 4 000 eur za jedného „falošného živnostníka“. A to je len začiatok. Ak inšpekcia narazí na systémové porušenie, teda viac ako jedného takto zamestnaného človeka, pokuta štartuje až na 8 000 eur. Horná hranica ostáva nezmenená, no stále extrémne vysoká – až 200 000 eur, čo môže byť pre malé a stredné firmy likvidačné.
Národný inšpektorát práce pritom upozorňuje, že tieto nové sankcie už nebudú len symbolickým gestom. Inšpektori dostali jasné pokyny – minimálne sadzby sú nastavené tak, aby zamestnávateľov skutočne zaboleli. Pokuta už nebude len „daňou za risk“, ale reálnym odstrašujúcim prostriedkom. Cieľom je zamedziť tomu, aby firmy obchádzali pracovnoprávne predpisy a zároveň aby štát konečne získaval odvody, ktoré mu právom patria.
Zároveň sa zavádza nový nástroj, ktorý má motivovať k spolupráci. Ide o tzv. zvýhodnenú úhradu. Pokutovaný subjekt môže zaplatiť len dve tretiny z uloženej pokuty, ak tak urobí do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zvyšok mu štát odpustí. Tento krok má zrýchliť proces vysporiadania sa s priestupkami a znížiť počet súdnych sporov, ktoré často len zdržujú vymáhanie práva.
Ďalšie kalkulačky
Problém nelegálneho zamestnávania v podobe fiktívnych živností je na Slovensku masívny. Odhady hovoria o viac ako 123-tisíc ľuďoch pracujúcich týmto spôsobom. Mnohé firmy ich k živnosti nepriamo nútia, aby sa vyhli plateniu odvodov či zabezpečeniu pracovných práv. No rok 2026 prináša zlom – model „zamestnanca na živnosť“ sa stáva pre podnikateľov neúnosne rizikovým.
Kontroly sa budú v nasledujúcich mesiacoch sústrediť najmä na odvetvia, kde je švarcsystém najrozšírenejší. Ide najmä o stavebníctvo, IT služby či kreatívny priemysel, kde je bežné, že firmy formálne najímajú „dodávateľov“, no tí v skutočnosti pracujú pod vedením a podľa pravidiel objednávateľa. Inšpektori sa budú zameriavať na znaky závislej práce – teda na podriadenosť, pracovný čas, spôsob riadenia práce či používanie firemných nástrojov.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
