Pravda o konsolidácii: Vyššie dane, prázdnejšie peňaženky, no dlh ešte narastá

Slovenská vláda síce konsoliduje verejné financie, no dáta ukazujú, že sa ponárame do ešte hlbšie do ekonomického úpadku, než kedykoľvek predtým. Vláda síce vyberá viac peňazí, no zároveň veľmi veľa míňa a dlh sa nebezpečne zvyšuje. 

Podľa najnovšej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) má deficit verejnej správy v roku 2025 dosiahnuť 5,1 % HDP, čo je približne 7 miliárd eur. To znamená, že aj po zavedení drastických opatrení zostávame 0,4 % HDP (577 miliónov eur) nad schváleným rozpočtovým cieľom. Konsolidácia teda síce spomaľuje tempo zadlžovania, ale zatiaľ neplní plán na sto percent. Práve naopak, peniaze do štátnej kasy pritekajú pomalším tempom a vylievajú sa z nej doslova závratným tempom.

Veľa vyberá, veľa míňa

Odchýlka od pôvodného rozpočtového cieľa vo výške 577 miliónov eur znamená, že vláda nielenže nedokáže držať výdavky na uzde, ale súčasne čelí vážnemu výpadku príjmov. 

Napriek zvýšeniu daní sa štátu nedarí vyberať toľko, koľko predpokladal – najmä pri DPH a dani z príjmov právnických osôb. Firmy a spotrebitelia skrátka míňajú menej, a tým klesajú aj daňové príjmy. Na druhej strane vidno aj malé pozitívne signály: rýchlejší výber odvodov a dane z príjmov fyzických osôb priniesol plus 162 miliónov eur, čo znížilo odhad deficitu oproti júnu o 36 miliónov eur.

Verejné výdavky spadajúce pod zákonný limit sa majú vyšplhať na 61,2 miliardy eur, čím ho mierne prekročia. Úspory v sociálnych dávkach boli v rozpočte nadhodnotené a preto na prvý pohľad pomohli udržať situáciu pod kontrolou, no tento vplyv je dočasný a nevyrieši systémové problémy. V kombinácii s príjmovým výpadkom tak ide o dvojitý tlak na štátny rozpočet, ktorý signalizuje stredné riziko nesplnenia schváleného rozpočtu.

Naopak, negatívne sa prejavilo horšie hospodárenie príspevkových organizácií a zvýšené výdavky Národnej diaľničnej spoločnosti, čo odčerpalo ďalších 84 miliónov eur. 

Z pohľadu medziročného porovnania klesol odhad deficitu len o 0,18 % HDP, teda o približne 250 miliónov eur. Medzimesačne došlo k zlepšeniu o 36 miliónov, čo síce znie pozitívne, ale je to kvapka v mori celkových problémov. Pre konsolidačný plán, ktorý má v nasledujúcich rokoch stiahnuť deficit pod 3 % HDP, je to veľmi mierny pokrok. Navyše, negatívne efekty vyšších daní na spotrebu a investície môžu ešte viac obmedziť príjmovú základňu štátu

Rútime sa rovno do katastrofy

RRZ v správe zdôrazňuje, že ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, koncoročný deficit sa udrží na súčasnej úrovni. Najvýraznejším pozitívnym vplyvom je síce úspora v sociálnych výdavkoch, ktorá vyplýva z ich pôvodného nadhodnotenia, no tento efekt sám o sebe nestačí na zvrátenie celkovej trajektórie.

Vláda už avizovala konsolidačné opatrenia, ktoré nadobudli účinnosť od 1. januára 2025. Zahŕňajú zvýšenie DPH na 23 %, novú 24 % daň pre veľké firmy, zavedenie transakčnej dane a zavedenie dane z cukru. Otázkou však zostáva, či tieto kroky postačujú a či budú mať politici odvahu pokračovať v nepopulárnych, no potrebných reformách.

Každý ďalší mesiac bez rozhodnej akcie znamená pre štát ďalšie stámiliónové výpadky, ktoré nie je schopný pokryť z bežných príjmov. Občania tak musia počítať s možnosťou, že ich v blízkej budúcnosti čakajú vyššie dane alebo zníženie verejných služieb. Slovensko sa nachádza v citlivom bode, ktorý si vyžaduje nielen technické riešenia, ale aj politickú odvahu konať rázne a včas.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.