Zranili ste sa v práci? Klasická péenka je len časť kompenzácie, na ktorú máte zo zákona nárok. Vďaka jednorazovému vyrovnaniu môžete získať tisíce eur naraz, záleží od vášho príjmu, vážnosti úrazu a tiež toho, do akej miery ste sa o úraz pričinili.
Jednorazové vyrovnanie patrí medzi dávky, ktoré môžu zamestnanci získať z úrazového poistenia svojho zamestnávateľa, ak sa u nich v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania preukáže určitý pokles pracovnej schopnosti, konkrétne od 10 % do 40 %, a teda nejde ešte o situáciu, kedy by bol priznaný nárok na úrazovú rentu.
Kto má nárok na jednorazové vyrovnanie
Táto dávka slúži ako forma finančnej kompenzácie za trvalé následky, ktoré zamestnanec utrpel v rámci výkonu práce, pričom jej výška závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od denného vymeriavacieho základu a presného percenta poklesu pracovnej schopnosti.
O nárok na jednorazové vyrovnanie môžete požiadať, ak vám pracovný úraz alebo choroba z povolania znížila pracovnú schopnosť aspoň o 10 % a zároveň nedošlo k poklesu nad 40 %, pretože v takom prípade by sa uplatňoval nárok na inú dávku: úrazovú rentu.
Nárok vzniká tiež v prípade, ak ste dovŕšili dôchodkový vek a z tohto dôvodu vám zanikol nárok na úrazovú rentu, ale zároveň nepoberáte starobný dôchodok a pracovná schopnosť klesla aspoň o 10 %, alebo ak ste získali predčasný dôchodok a následne sa zistil pokles pracovnej schopnosti na úrovni 10 % a viac.
Proces podania žiadosti o túto dávku je pomerne jednoduchý – môžete tak urobiť elektronicky cez portál slovensko.sk, kde sa pripravuje špeciálny formulár, pričom na využitie tejto služby budete potrebovať občiansky preukaz s čipom a kvalifikovaný elektronický podpis, ak vám však viac vyhovuje papierová forma, môžete si žiadosť stiahnuť z webu Sociálnej poisťovne alebo si ju vyzdvihnúť osobne na niektorej z jej pobočiek, vyplniť a následne doručiť poštou alebo osobne na adresu príslušnej pobočky.
Získať môžete tisíce eur naraz
Výška jednorazového vyrovnania sa potom vypočíta ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu zodpovedajúceho pomeru poklesu pracovnej schopnosti ku 100 %, teda čím vyšší pokles, tým vyššia suma.
Je však dôležité vedieť, že ak sa preukáže, že zamestnanec svojim konaním určitým spôsobom prispel k úrazu, napríklad porušil bezpečnostné predpisy alebo iným spôsobom zavinil vznik škody, suma vyrovnania sa môže znížiť presne o taký podiel zavinenia, aby výsledná suma čo najvernejšie odrážala skutočný rozsah zodpovednosti zamestnávateľa.
Pre lepšie pochopenie si to môžeme ukázať na konkrétnom príklade, ak má modelový zamestnanec denný vymeriavací základ 50 eur a jeho pracovná schopnosť po úraze klesla o 20 %, výška jednorazového vyrovnania sa vypočíta ako 50 eur krát 365 dní krát koeficient 0,20, čo znamená, že výsledná suma, ktorú by mal tento zamestnanec dostať, bude 3 650 eur.
Treba však myslieť aj na prípadné zníženie tejto sumy, ak by sa preukázalo spoluzavinenie zo strany zamestnanca – napríklad ak by zamestnávateľ dokázal, že poškodený svojím konaním prispel k úrazu z 20 %, potom by sa celková suma znížila o tento podiel a konečné vyrovnanie by predstavovalo 2 920 eur.
Pozor na posudok
Kľúčovým krokom v celom procese je aj posúdenie zdravotného stavu, ktoré vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne, tento lekár zhodnotí, či je zdravotný stav ustálený a stanoví percento poklesu pracovnej schopnosti, čo sa robí po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
V prípade, že sa v budúcnosti objavia nové zdravotné komplikácie súvisiace s pôvodným pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, môže dôjsť k opätovnému posúdeniu stavu, ak sa preukáže, že pokles schopnosti prekročil hranicu 40 %, zamestnanec môže získať nárok na úrazovú rentu, ktorá nahrádza jednorazové vyrovnanie.
Jednorazové vyrovnanie tak predstavuje významný nástroj na finančné zmiernenie následkov pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a je dôležité, aby zamestnanci poznali svoje práva a vedeli, ako si tento nárok uplatniť správnym spôsobom.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.