Financie v čase krízy: 40% ľudí odkladá splátky, hotovosť používame menej

Pandémia koronavírusu priniesla na Slovensko zásadné zmeny v spotrebiteľskom správaní sa ľudí. Slováci v uplynulých týždňoch prakticky nemali veľmi kde míňať hotovosť a nákupy sa vo väčšej miere presunuli do online priestoru. Nakupovanie kreditnými kartami v e-shopoch stúplo za uplynulý mesiac v porovnaní s vlaňajškom takmer o štvrtinu. Na druhej strane výbery hotovosti z bankomatov medziročne klesli o 23 percent. Slováci taktiež oveľa menej utrácali za cestovanie, vrátene platieb za pohonné látky a cestovné lístky, kde spolu v tejto oblasti nastal medziročný prepad až o 61 percent.

Vyplýva to z posledného prieskumu spoločnosti Home Credit. Iný prieskum tiež ukázal, že až 38% ľudí odkladá splátky a takmer štvrtina nemá na úhradu vôbec.

Bezpečné platenie sme si osvojili

V dnešnej dobe nie je prekvapením, že ľudia začali oveľa viac využívať bezkontaktné platby, či už platobnou alebo kreditnou kartou, ale stále vo väčšej miere aj mobilom, hodinkami či náramkom. V bezpečnej vzdialenosti, bez toho, aby sa dotýkali terminálu, je potom platba práve pomocou mobilu alebo tzv. nositeľných zariadení najbezpečnejšia. Nahratie karty do ďalšieho média dnes ponúkajú už aj veľmi obľúbené kreditky.

"V súvislosti s tým, že sa pre bezpečnostné opatrenia muselo zatvoriť veľké množstvo kamenných prevádzok, obchodov a reštaurácií, za posledný mesiac sme zaznamenali pokles transakcií na všetkých platobných termináloch na Slovensku o 11 percent, v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka,“ uvádza Alessandro Villa, vedúci oddelenia kariet zo spoločnosti Home Credit.

Spoločnosť taktiež zaregistrovala výrazný pokles výberov hotovosti z bankomatov, a to až o 23 percent v medziročnom porovnaní. Odborníci hovoria, že je to preto, že ľudia jednak mali za uplynulé týždne oveľa menej možností na to, aby hotovosť mali kde minúť, a ešte sa k tomu navyše snažili vyhýbať akýmkoľvek kontaktom a uprednostnili bezkontaktné platby.

Zdroj: Pixabay

E-shopy zažívajú výrazný rast

Na druhej strane vzrástlo o 23 percent používanie kreditných kariet pri nákupoch v e-shopoch, ktoré svoju činnosť nemuseli obmedzovať. Ľudia menia svoje nákupné návyky a učia sa viac využívať dostupné možnosti. Uvidíme v budúcnosti, či sa budú viac držať pohodlného nakupovania z domova, alebo opäť vyrazia do kamenných predajní ihneď po ich otvorení.

Logicky, Slováci za uplynulý mesiac oveľa menej utrácali za cestovanie, vrátene platieb za pohonné látky a cestovné lístky, kde v tejto oblasti nastal medziročný prepad až o 61 percent. Vyplýva to dát využívania kreditných kariet.

Kreditka sa teraz môže oplatiť

Kreditná karta je na rozdiel od debetnej karty úverovou, keď držiteľ karty nedisponuje vlastnými prostriedkami. Hlavnou prednosťou kreditnej karty je jej bezúročné obdobie, čo znamená, že ak splatíte vypožičané peniaze v dohodnutej dobe, neplatíte žiadne úroky. Väčšina spoločností ponúka od 40 až do 55 dní bez úroku. Ďalšou výhodou kreditných kariet môžu byť doplnkové služby a bonusové programy, ktoré umožňujú využívať zľavy v rozsiahlej sieti rôznych obchodov.

Ľudí s dlhmi nečaká ľahké obdobie

Obavy z pandémie koronavírusu, ochranné opatrenia prijaté vládou a s tým súvisiace zastavenie ekonomiky sa už stihli odzrkadliť aj na jednom z najcitlivejších miest - na strane dlžníkov. Z tých, ktorí uvádzajú vírus ako dôvod problému s platením, žiada 38 % odklad splátok a 24,4 % nemá na úhradu vôbec. Vyplynulo to z iného prieskumu spoločnosti EOS KSI Slovensko. Ten hovorí, že čoraz viac ľudí nedokáže plniť svoje záväzky kvôli dôsledkom, ktoré im „koronakríza“ zanecháva. „Od polovice marca do začiatku apríla evidujeme, že u zhruba 10-15% všetkých zaznamenaných hovorov, je hlavným argumentom neplatenia dlžníkov, vírus COVID-19," uviedol Michal Šoltes, konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko.

Ľudia chcú najmä odklad

Od prvých opatrení vyhlásených vládou zaznamenali narastajúce počty dlžníkov, ktorí sa odvolávali na vírus a na zhoršené možnosti platenia svojich dlhov, resp. chcú posunúť platby alebo znížiť splátky. Najviac dlžníkov je takých, ktorí predtým riadne platili, no teraz žiadajú odklad (38 %), potom sú takí, ktorí prišli pre “koronakrízu” o príjmy a na úhradu nemajú vôbec (24,4 %). Dočasné zníženie splátok žiada 15,2 % ľudí a ako dôvod straty zamestnania uvádza 10 % ľudí.

Z hľadiska typu pohľadávok jednoznačne vedú bankové inštitúcie – 429 (podiel cca 52%), nasledujú nebankové úvery - 254 (podiel 31%) a s väčším odstupom pohľadávky z poistenia - 63 (cca 7,7%) a telekomunikácii - 47 (5,7%).

Paradox vysokých splátok aj napriek korone

Paradoxom je, že aj v tomto ťažkom období nielen pre hospodárstvo štátu, ale aj fungovanie firiem a jednotlivcov, spoločnosť EOS KSI Slovensko zaznamenala úvodom “koronakrízy” jednorazové vysoké platby od privátnych osôb. „Je dosť možné, že niektorých dlžníkov komplikujúca sa situácia korony, prekvapivo naviedla na definitívne vyriešenie svojich problémov s dlhmi ešte kým sa dalo,“ poznamenal Michal Šoltes. 

Za posledný mesiac zaznamenali až 10 najvyšších platieb v celkovej sume 108 000 EUR, pričom uhradený dlh s najvyššou čiastkou bol 20 388 EUR. „Je možné, že kríza niektorých ovplyvnila natoľko, že nemíňajú veľa peňazí na zbytočné nákupy, dovolenky a pod.,“ domnieva sa.  

Premlčacie doby sa nepozastavujú

Aj spoločnosť EOS KSI reaguje na aktuálnu situáciu a snaží sa dlžníkom čo najviac vyhovieť. V rámci stratégie mimosúdneho vymáhania zmenili prístup k ľudom. Premlčacie doby pohľadávok sa zo zákona nepozastavujú, takže dlžníci musia počítať s tým, že napríklad kvôli blížiacemu sa premlčaniu môže prísť k podaniu žaloby na súd a následne k exekúcii. Dlžníkom odporúčajú odborníci hlavne komunikovať. Zníženie alebo odklad splátok je vždy lepšie ako sa neozvať a neplatiť - potom naozaj hrozí, že sa dostanete do súdneho konania a následnej do exekúcie.