Zdroj: DALL·E/IvanaS
Konsolidačný balíček je schválený a na papieri sa ušetrí až 2,7 miliardy eur. V skutočnosti to ale šetrenie nebude, ale nalievanie peňazí z vreciek ľudí do štátneho rozpočtu. Odborníci sa zhodujú, že s novým balíčkom sa celá ekonomika len zhorší. Štát míňa priveľa, veľmi sa zadlžuje a ľudia na Slovensku budú mať menej peňazí na míňanie. Navyše nás čaká masívne prepúšťanie, až 30 000 ľudí môže prísť o prácu.
Odborníci sa zhodujú, že konsolidácia je nevyhnutná, keďže stav verejných financií je zlý. Spôsob, aký zvolil minister financií však nepovažujú za úplne šťastný. Obrovským problémom štátu totiž zostávajú výdavky. Vláda len sľúbila, že ušetrí vyše miliardy eur, no nepovedala, ako. „Uvidíte, dozviete sa. Vydržte. Ja nie som váš sluha,“ reagoval premiér Robert Fico na túto otázku.
Výsledkom je, že máme vysoký dlh, vysoké štátne príjmy, ale aj výdavky a opatrenia ešte dusia ekonomiku. „Pri deficite 5-6 % z HDP, čo je obrovský fiškálny stimul, by sme mali vykazovať rast 3-4 % a pri rastúcej efektívnosti hospodárstva a raste produktivity práce dokonca viac,“ konštatujú analytici z projektu Dáta bez pátosu. „Čo je ale horšie, vláda ide množstvom opatrení zadusiť aktivitu podnikateľov, ktorým ostane menej na ich spotrebu, na ich investície, na ich produkciu,“ dodávajú.
Slovenská ekonomika stojí na prahu jedného z najťažších období posledných rokov. Prognózy Národnej banky Slovenska hovoria jasne: Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť len o 0,8 %, v budúcom roku ešte spomalí na 0,5 %. Ako otvorene priznal guvernér NBS Peter Kažimír, „rast HDP sa v tomto roku spomalí pod jedno percento, čo je výrazný pokles oproti pôvodným prognózam na úrovni zhruba troch percent“ a dodal, že „budúci rok to bude zrejme ešte horšie, rast bude len okolo pol percenta“. Podľa neho hospodárstvo čelí dvojitej záťaži: nepriaznivému globálnemu prostrediu a domácim konsolidačným opatreniam.
NBS má pesimistický výhľad, no analytik XTB Matej Bajzík otvorene hovorí, že nad Slovenskom reálne visí hrozba stagflácie. Hoci problémy prichádzajú aj zvonku, najmä vo forme amerických ciel, problémy máme najmä doma. „Pre Slovensko zostáva aktuálne hlavným problémom skôr domáce prostredie, vysoké dane, slabá produktivita a zhoršujúce sa podmienky na trhu práce. Výsledkom je, že slovenská ekonomika sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne bude pohybovať len tesne nad nulou, čo zvyšuje riziko stagnácie na trhu práce aj obmedzených možností pre rast životnej úrovne. Respektíve zvyšuje riziko až hroziacej stagflácie v ekonomike,“ varuje analytik.
Konzervatívne odhady súvisia aj s očakávaným vývojom na trhu práce. Kažimír varoval, že „trh práce sa dlho vnímal ako odolný, ale aj ten teraz slabne“, pričom Slovensko môže prísť o približne 30-tisíc pracovných miest. Výhľad na reálne mzdy tiež nie je optimistický, keďže podľa NBS budú stagnovať, v lepšom prípade sa dostanú len mierne do pozitívneho pásma.
„Kľúčovým faktorom je aj trh práce, ktorý bol doteraz oporou slovenskej ekonomiky aj v horších časoch. No aj tu už vidíme známky spomalenia a v kombinácii so zvýšenou infláciou sa dostávame do situácie, ktorá je pre slovenskú ekonomiku mimoriadne náročná,“ dodáva analytik Matej Bajzík.
Strata pracovných miest, vysoká inflácia, vysokú výdavky štátu a nízky rast ekonomiky sú priam dokonalým receptom na stagfláciu. To je ale stav, ktorému by sa mala každá ekonomika vyhnúť, lebo sa veľmi ťažko napráva.
Stagflácia je pojem, ktorý opisuje nezvyčajnú a veľmi nepríjemnú situáciu v ekonomike, keď sa zároveň dejú tri veci:
Ceny rýchlo rastú (inflácia),
Hospodárstvo stagnuje alebo sa spomaľuje (nízky alebo žiadny rast HDP),
Nezamestnanosť je vysoká alebo rastie (málo pracovných miest).
Za normálnych okolností sa vysoká inflácia spája s rýchlym rastom ekonomiky, firmy vyrábajú viac, zarábajú viac a zvyšujú ceny. Ale pri stagflácii sa ekonomika nehýbe dopredu, ľudia prichádzajú o prácu, no napriek tomu ceny ďalej rastú. To je pre ľudí obzvlášť ťažké, pretože peniaze strácajú hodnotu a zároveň je ťažké si ich zarobiť.
Stagflácia = drahší život + slabá ekonomika + viac nezamestnaných.
Je to jedna z najkomplikovanejších situácií, s ktorou sa musí vláda a centrálna banka popasovať.
Zároveň však guvernér zdôraznil, že štát míňa viac, než si môže dovoliť. „Opatrenia sú možno kruté, ale potrebujeme sa zakrývať len takou perinou, na akú máme peniaze,“ dodal. Ekonomiku podľa neho už nemožno spoliehavo podopierať automobilovým priemyslom ako v minulosti, a krajina musí hľadať vlastné zdroje rastu.
Výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth potvrdil, že vládne plány konsolidácie môžu priniesť menší efekt, než sa očakáva. „Zatiaľ čo vláda hovorí o úsporách vo výške 2,7 miliardy eur, centrálna banka ráta s realistickejšou sumou 2,1 miliardy eur,“ uviedol. Zdôraznil však, že „ďalšia konsolidácia je nevyhnutná pre stabilitu v krajine“ a varoval, že bez ďalších opatrení by deficit verejných financií ostal na úrovni okolo štyroch percent HDP.
Aj analytici upozorňujú, že zvolená cesta má množstvo slabín. Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne hovorí: „Nemožno spochybniť, že konsolidácia verejných financií je potrebný proces. Avšak aj tretia vlna opatrení bola predstavená a schválená bez širšej verejnej diskusie.“ Podľa neho vláda volí najmä cestu zvyšovania daní a odvodov, čo oslabuje podnikateľské prostredie a dlhodobý investičný potenciál. „Bez systematickej dlhodobej vízie a konkrétnych prorastových opatrení sa konkurencieschopnosť Slovenska znižuje,“ dodal. Ako zdôraznil, kľúčom by mala byť vyššia efektivita vo verejných výdavkoch a posun k majetkovým daniam namiesto ďalšieho zdaňovania práce.
O konkrétnych opatreniach sa vyjadril aj Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. „Parlament schválil 18,25 z 23 avizovaných opatrení – spolu prinesú budúci rok asi 1,5 miliardy eur, zväčša na vyšších daniach. Z tej 1,5 miliardy sú 1,45 trvalé opatrenia,“ vysvetlil. Dodal však, že tri štvrtiny úspor centrálnej vlády sú nejasné a môže ísť len o dočasné riešenia: „Mám veľkú obavu, že to budú najmä jednorazové a dočasné opatrenia – od zmrazenia rastu miezd na jeden rok až po dočasné odkladanie údržby či investícií.“ Podľa Šustera existujú aj pozitívne prvky ako platby QR kódmi či sprísnenie PN, no „dlhodobo najhorší vplyv na ekonomiku budú mať dve najväčšie opatrenia: zvýšenie zdravotných odvodov pre všetkých pracujúcich a zvýšenie daní z práce pre nadpriemerne zarábajúcich“
V jednom sa experti zhodujú: Slovensko čakajú roky pomalého rastu a ťažkých rozhodnutí. Ako to zhrnul Kažimír: „Žijeme v časoch, keď máme smolu. Je to nepríjemné obdobie, ktorým musíme prejsť.“
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
