Povinnosti a práva plynúce z rezervného fondu v spoločnosti s ručením obmedzeným

Obchodný zákonník predpokladá vytvorenie rezervného fondu iba pri spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti. U ostatných typoch spoločností (podľa Obchodného zákonníka) je jeho vytvorenie dobrovoľné.

Výška rezervného fondu

Základná právna úprava pre spoločnosť s ručením obmedzeným ustanovuje, že má povinnosť vytvoriť rezervný fond v čase a vo výške, ktorú určuje spoločenská zmluva. Rezervný fond možno vytvoriť tak pri vzniku spoločnosti ako aj pri zvyšovaní základného imania príplatkami spoločníkov nad výšku vkladov. Ak spoločnosť nevytvorí rezervný fond už pri vzniku spoločnosti, tak je povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí. Rezervný fond musí byť vytvorený najmenej vo výške 5 % z čistého zisku. Obchodný zákonník však nevyžaduje jeho kreovanie vo výške viac ako 10 % základného imania.

Tento fond je spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách. Obchodný zákonník predpisuje jeho dopĺňanie najmenej vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke. Takto dopĺňať rezervný fond je povinná spoločnosť až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách. Avšak cieľová hodnota fondu, ktorá sa má docieliť predstavuje najmenej výšku 10 % základného imania.

Z toho vyplýva, že spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej základné imanie predstavuje 5 000 eur musí podľa Obchodného zákonníka vytvoriť rezervný fond vo výške najmenej 500 eur. Či je výška fondu adekvátna k predmetu podnikania môžu spoločníci posúdiť sami a rezervný fond v spoločenskej zmluve navýšiť do akejkoľvek hodnoty.

Dá sa vytvorenie rezervného fondu oddialiť?

Na druhej strane treba podotknúť, že pokiaľ ho spoločnosť nevytvorila hneď na začiatku, tak povinnosť vytvoriť rezervný fond sa môže oddialiť na pomernú dlhú dobu, záleží od úspešnosti spoločnosti. Pokiaľ bude spoločnosť vykazovať stratu najbližšie dva, tri, či päť rokov nemusí sa vôbec nad vytvorením rezervného fondu zamýšľať (a to ani pri základnom imaní, ktoré sa pohybuje na úrovni stotisíc, či milión eur). Ak na šiesty rok konečne dosiahne čistý zisk vyčíslený v ročnej účtovnej závierke zisk napríklad 200 eur, tak má povinnosť vytvoriť rezervný fond a vložiť doň 10 eur. Pri takto etablovanej spoločnosti, veď je na trhu už šiesty rok, zrazu zistíme, že jej rezervný fond je iba 10 eur. V tejto súvislosti napadne človeka otázka využitia rezervného fondu. Obchodný zákonník predpokladá jeho využitie iba na krytie strát spoločnosti. Pri fonde, ktorého objem v našom prípade predstavuje 10 eur je funkcia krytia strát naozaj veľmi obmedzená.

Ak spoločnosť vo svojej spoločenskej zmluve alebo stanovách určí výšku základného imania vyššiu ako je zákonom predpokladaná hodnota je možné použiť prostriedky, ktoré presahujú zákonné minimum aj na iný účel ako je krytie strát spoločnosti. O použití rezervného fondu rozhodujú podľa Obchodného zákonníku konatelia spoločnosti.

Rezervný fond je dôležitý aj pre spoločníkov spoločnosti. Obchodný zákonník totiž mierne uprednostňuje doplnenie rezervného fondu na hodnotu požadovanú zákonom (alebo stanovami, či spoločenskou zmluvou) pred možnosťou vyplatenia podielu na zisku. Priamo v ustanovení §67 ods. 3) Obchodného zákonníka je uvedené, že podiel na zisku spoločnosti možno určiť až po doplnení rezervného fondu v súlade so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

V podstate to znamená, že pri našom príklade čistého zisku 200 eur by muselo ísť v súlade so zákonom do rezervného fondu spomínaných 10 eur a zvyšok je možné rozdeliť medzi spoločníkov.