Zdroj: Shutterstock
Samoobslužné pokladne sú snom a nočnou morou Slovákov. Jedni ich chcú všade, iní ich odmietajú. Či sa nám to páči, alebo nie, stali sa neoddeliteľnou súčasťou mnohých predajní nielen v Európe, ale aj na Slovensku. Tento technologický pokrok, ktorý sa spočiatku udomácnil vo veľkých supermarketoch, dnes nachádzame aj v diskontných reťazcoch, v obchodoch s nábytkom či záhradníckymi potrebami.
Kým na Slovensku sa samoobslužné poladne množia a pribúdajú, vo svete sa ich skôr zbavujú. Aká je budúcnosť samoobslužných pokladní?
„Samoobslužné pokladne postupne pribúdajú a tento trend je aj v rámci Európy. Kým na Slovensku je tento druh predaja spätý najmä s obchodmi s potravinami, v rámci Európy ich využíva aj množstvo obchodníkov s nepotravinárskym sortimentom," vysvetľuje predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič pre Peniaze.sk. Dodáva, že aj keď sú tieto pokladne obľúbené hlavne v prevádzkach s väčšou rozlohou, postupne sa rozširujú aj do menších obchodov. Výhodou pre obchodníkov je nielen rýchlejšia obsluha zákazníkov, ale aj riešenie problému s nedostatkom pracovnej sily.
Na samoobslužné pokladne v potravinách sme si už zvykli, no tam to neskončilo. Teraz pribúdajú do reťazcov s oblečením a iným spotrebným tovarom od Decathlonu až po IKEA.
Novým príkladom je bratislavská predajňa ZARA v nákupnom centre Aupark, ktorá ponúka túto možnosť svojim zákazníkom. „Zlepší to zákaznícku skúsenosť. Odpadnú čakacie doby na pokladni," uviedla Veronika Košická, generálna manažérka nákupného centra pre tvnoviny.sk.
Čo sa týka samotných samoobslužných pokladní, Slováci rozhodne netvoria jeden tábor. Jedna skupina ich úplne odmieta, či už z dôvodu, že radšej platia v hotovosti, alebo z princípu s argumentom, že oni nie sú za blokovanie nákupu platení a blokovať majú predavačky.
Druhá skupina je totálne nadšená. Podľa prieskumu spoločnosti Ipsos pre Global Payments a Visa uskutočneného v apríli 2024, sa samoobslužné nakupovanie na Slovensku stáva čoraz populárnejšie. Približne 40 % Slovákov využíva samoobslužné pokladne alebo automaty minimálne raz týždenne, pričom najčastejším dôvodom je rýchlosť obsluhy. Každý deň takto nakupuje 19 % respondentov a 13 % využíva samoobslužné systémy dokonca niekoľkokrát denne.
Z prieskumu vyplynulo, že zákazníci na samoobslužných pokladniach najviac oceňujú rýchlosť (67 %) a možnosť mať kontrolu nad načítaním tovaru (35 %). Pre 28 % respondentov je príťažlivé aj to, že pri samoobslužných pokladniach nemusia prichádzať do kontaktu s inými ľuďmi. Najväčší záujem o tento druh nakupovania prejavujú mladí ľudia vo veku 18 až 26 rokov, kde ho preferuje 58 % z nich. Väčšina spotrebiteľov pri samoobslužných pokladniach platí kartou (81 %), pričom hotovosť využíva už len 19 %.
No a potom je tu tretia skupina, ktorá sa samoobslužných pokladní bojí. Je fakt, že technológie sú priam neuveriteľné a mnohí ľudia nedokážu vstrebať, ako pokladňa rozozná, že ste do odkladacieho priestoru dali práve tú konkrétnu nablokovanú položku.
Samoobslužné pokladne v reťazci Decathlon potom naozaj vyzerajú ako čierna mágia. Zákazník len položí tovar do vyhradeného priestoru a pokladňa sama identifikuje položky. Článok na Živé.sk informuje, že mnoho Slovákov sa týchto pokladní bojí a považuje ich za súčasť celosvetového sprisahania židojašterských elít na vyhladenie ľudstva a iných konšpiračných teórií. Vysvetlenie je však prozaické. Pokladňa rozoznáva položky pomocou čipu na visačke a rádiových vĺn. Tento systém dokáže automaticky načítať všetky potrebné informácie o produkte v priebehu sekundy, čím celý proces značne urýchľuje.
Na sociálnej sieti sa v minulom roku rozšíril hoax o samoobslužných pokladniach v reťazci Tesco. Profil „Janka Olešová“ tvrdil, že zamestnanci Tesca majú tajný príkaz neobsluhovať zákazníkov pri klasických pokladniach a nútiť ich používať samoobslužné pokladnice, aby zákazníci platili kartou a potom im bol zablokovaný účet. Polícia tieto tvrdenia preverila a Tesco ich jednoznačne poprelo.
PR manažérka Tesca, Mária Zerzanová, zdôraznila, že oba typy pokladní slúžia iba na skenovanie tovaru a nemajú schopnosť zbierať osobné údaje. Tesco dodržiava zákony a v prípade šírenia falošných informácií neváha podniknúť právne kroky.
Polícia uistila, že medzi platbou pri samoobslužnej a klasickej pokladni nie je žiadny rozdiel a zákazníci sa nemusia báť žiadnej kontroly navyše.
Aj keď samoobslužné pokladne prinášajú mnoho výhod, skúsenosti z iných krajín ukazujú, že tento systém nie je bezproblémový. V Spojenom kráľovstve sa ukazuje, že pre mnohých obchodníkov technológia neprináša očakávané úspory. Christopher Andrews, profesor sociológie z Drew University, tvrdí, že samoobslužné pokladne mali byť revolučným krokom k znižovaniu nákladov, avšak v praxi to funguje inak. „Obchody si mysleli, že ak presvedčia spotrebiteľov, že je to preferovaný spôsob nakupovania, môžu znížiť náklady na pracovnú silu. Avšak zistili, že zákazníci potrebujú pomoc, alebo že častejšie dochádza k krádežiam," vysvetľuje Andrews, ktorého cituje BBC.
Niektoré reťazce, ako napríklad Target a Walmart, začali obmedzovať počet položiek, ktoré môžu zákazníci cez samoobslužné pokladne naskenovať, alebo dokonca tieto pokladne odstraňovať. V Spojenom kráľovstve sa znížil počet týchto pokladní napríklad v supermarketoch Boots, pretože zákazníci označovali technológiu za pomalú a nespoľahlivú.
Problémom je aj narastajúca miera strát spôsobených krádežami. Niektoré dáta naznačujú, že obchody so samoobslužnými pokladňami majú straty až dvojnásobne vyššie oproti priemeru odvetvia. V kombinácii s tým, že samotná inštalácia týchto pokladní je nákladná – štyri kiosky môžu stáť šesťciferné sumy – mnoho obchodníkov prehodnocuje, či sa investícia do tejto technológie naozaj oplatí.
The Atlantic rovno tvrdín že v USA experiment so samoobslužnými pokladňami zlyhal. Hoci ich pôvodne propagovali ako spôsob, ako zrýchliť nákupy a znížiť potrebu zamestnancov, realita je iná. Mnohé reťazce si samoobslužné pokladne nechávajú len preto, že už do nich investovali milióny dolárov. Obchody s nižším počtom zamestnancov tiež bojujú s krádežami. Jednou z hypotéz je, že ľuďom sa až ta morálne neprieči oklamať stroj prisvojiť si nejakú časť tovaru bez zaplatenia.
Zýšil sa však počet krádeží? To nám americké reťazce neprezradia, zvlášť ak by bolo príčinou ich vlastné rozhodnutie zaviesť samoobslužbé pokladne. Klesajúci počet kioskov však môže naznačovať, že sa im táto technológia práve neosvedčila.
Problémy s krádežami sú aj na Slovensku, dokonca sa podľa slov predajcov zhoršili po schválení nového trestného poriadku. Nízke tresty za krádeže posmeľujú aj ľudí, ktorí by inak za nákup zaplatili. Mnohé reťazce začali montovať za samoobslužné pokladne bránky, ktoré sa otvoria až po naskenovaní pokladničného bloku.
Hoci samoobslužné pokladne priniesli inovatívny spôsob nákupu a zákazníci ich v niektorých prípadoch vítajú, prax ukazuje, že ich zavádzanie nie je bez komplikácií. Mnoho obchodníkov sa teraz snaží nájsť balans medzi technologickými inováciami a potrebou zachovať ľudský prístup pri obsluhe zákazníkov. Samoobslužné pokladne sa tak stávajú len jedným z nástrojov, ktoré majú obchodníci k dispozícii na zlepšenie zákazníckej skúsenosti.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
