Čínsky „zázrak“ na rastúcej bubline

V polovici júla svetovými médiami preletela správa, ktorá vliala do žíl obchodníkov novú vlnu optimizmu. Čínska ekonomika totiž podľa národnej štatistickej kancelárie v období medzi aprílom a júnom zrýchlila tempo rastu HDP na 7,9 % v porovnaní s rovnakých obdobím minulého roku. To je výrazne lepší výsledok než v prvom štvrťroku (+6,1%), na čo väčšina analytikov a finančných inštitúcií reagovala úpravou predpovedi rastu čínskej ekonomiky smerom hore.

Tá by podľa širšieho konsenzu mohla teraz v roku 2009 rásť o 8,3 %, čo je ešte o tri desatiny vyššie tempo rastu než je 8 % cieľ nastavený vládnucou komunistickou stranou. To všetko v situácii, kedy sa hlavné svetové ekonomiky zložite vyrovnávajú s následkami krízy, ktorú obzvlášť ťažko pociťujú práve proexportne orientované krajiny ako je Japonsko a Nemecko. Tvrdý dopad krízy bol očakávaný aj v Číne, kde bol export v minulých rokoch hlavným motorom rastu. Aj cez masívny výpadok zahraničného dopytu sa však Čína od ostatných krízou zasiahnutých ekonomík záhadne oddelila a pokračuje aj naďalej vo svojom super rýchlom raste. Ako je niečo také možné? A je súčasný vývoj skutočne udržateľný?

Čína opäť zrýchľuje

Či už čínskym štatistikám veríme alebo nie, jedno je isté. Čína opäť zrýchľuje. Dôvodom, ktorý stojí za jej rastom, je dramatická zmena orientácie zo zahraničného na domáci dopyt, ktorý naplánovala a uskutočnila vláda prostredníctvom obrieho stimulačného balíčku. Ten bol vládou schválený už koncom minulého roku a dosahuje 4 bilióny juanov, čo je zhruba 590 mld. dolárov. Táto čiastka predstavuje takmer 15 % HDP a je ďaleko najväčšia zo všetkých svetových ekonomík.

Pre porovnanie, americká vláda hodlá utratiť v boji s krízou čiastku dosahujúcu približne 5,7 % HDP, krajiny Európskej únie potom počítajú s 2 %. Práve tento balík peňazí tak prostredníctvom rôznych sociálnych a infraštruktúrnych projektov začína postupne presakovať do ekonomiky a výrazným spôsobom tak zvyšuje domáci dopyt. Druhým a ešte mohutnejším kanálom, ktorým sa čínska vláda snaží podporiť domácu ekonomiku je úverová expanzia. O tom aká silná táto expanzia je sme sa mohli presvedčiť v prvej polovici júla, kedy Čínska centrálna banka (PBoC) zverejnila dych berúcu júnovú štatistiku tempa rastu nových úverov. Podľa tej totiž len v júni čínske banky rozpožičiavali 1,53 biliónov juanov, čo je zdvojnásobenie celkového objemu úverov, v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Celkom už čínske, vládou stále riadené banky, rozpožičiavali od začiatku roku 7,4 biliónov juanov, čo je už teraz o polovicu viac, než bol cieľ nastavený pre celý rok 2009. Vládou organizovaná úverová expanzia uprostred celosvetovej ekonomickej krízy, je tak hlavným motorom čínskeho rastu. Bez nej by  tamojšia ekonomika takmer iste už teraz prechádzala hlbokým útlmom, čo je však situácia, ktorá je pre čínsku komunistickú stranu celkom neprípustná.

Nezdravý rast

To čo sa v Číne teraz deje je však veľmi vzdialené od skutočne zdravého ekonomického rastu a následky tejto politiky bude Čína v budúcnosti veľmi tvrdo pociťovať. Nejedná sa totiž o nič iného než o plytvanie obrovskej zásoby úspor domácností, ktoré sú prostredníctvom vládneho prerozdeľovania a zvyšovania peňažnej ponuky smerované do projektov, ktoré by za normálnych okolností nikdy nevznikli, pretože nie sú ekonomicky racionálne .

Čínske banky teraz z veľkej časti neúverujú projekty pretože by boli ekonomicky výhodné, ale pretože vďaka úzkym väzbám na vládu jednoducho dostali tieto inštrukcie. Výsledkom súčasnej masívnej expanzie samozrejme bude nárast rizikovosti ich portfólia, ktoré sa v ďalších rokoch prejaví rastúcim podielom zlých úverov na celkovej bilancii. Rovnakým mechanizmom sa do krízy dostal americký a európsky bankový sektor, keď v období medzi rokmi 2001-2005 zaplavili centrálne banky trh novými peniazmi a vytvorili tak dojem falošného ekonomického rastu. O tom, že bol falošný sa presvedčujeme už od začiatku roku 2008, kedy sa jednotlivé ekonomiky začali rúcať ako domčeky z kariet. Podobná bublina sa v súčasnosti vytvára taktiež v Číne a pretože sa môže zdať, že je čínska hospodárska politika úspešná, spľasknutie tejto bubliny a následné prebudenie do reality je v ďalších rokoch celkom nevyhnutné.

Mechanizmus je pritom stále rovnaký. Nové peniaze zvyšujú najskôr cenu finančných aktív, ako je napríklad cena akcií. Tá v Číne po hlbokom páde z roku 2008 začala opäť strmo rásť a len od začiatku roku do júla tak index Shanghai Composite zaznamenal nárast o 89 %.  Podobným (aj keď nie tak prudkým) vývojom si prechádzali taktiež akcie v USA od polovice roku 2002, kedy Fed odštartoval svoju do tej doby nezvyčajnú motenárnu expanziu. Pokračovať ďalej budú pravdepodobne ceny nehnuteľností, ktoré sa po znížení z roku 2008 začínajú opäť veľmi rýchlo zdvíhať a postupné presakovanie nových peňazí ekonomikou potom bude zvyšovať ďalšie a ďalšie ceny vrátane spotrebiteľského tovaru. Snaha pribrzdiť rast cien, v kombinácii s prísnejšou menovou politikou, zvýši náklady splácania skôr poskytnutých úverov a v momente kedy sa začne ukazovať, že veľká časť z nich nie je životaschopná, bankám zostane v knihách celé množstvo nekvalitných aktív, čo môže viesť k prudkému pribrzdeniu úverovej expanzie a hospodárskej kontrakcii väčších rozmerov než by bola tá, ktorá Číne hrozila teraz.

HDP a prílišná posadnutosť číslami

Výsledkom prílišnej orientácie na ukazovateľ HDP je bohužiaľ pretrvávajúci názor, že vládne plánovanie môže vyvolať ekonomický rast. HDP je však podivuhodný ukazovateľ, ktorý označuje za ekonomický rast aj situáciu, kedy by štát vynaložil prostriedky na vykopanie hlbokej jamy, ktorú by následne zasypal. Nahromadený kapitál by bol využitý celkom bezúčelne (bol by stratený), ekonomika by však štatisticky rástla. Niečo podobného sa teraz deje v Číne, kde je vo veľkej miere využívaný kapitál nie na projekty, ktoré reflektujú spotrebiteľské preferencie, ale na projekty, ktoré sú výsledkom preferencie vládnucej komunistickej strany.

Hodnotenie súčasného vývoja a rastu HDP v Číne ako úspech je potom podobné, ako hodnotenie firmy iba na základe jej cash-flow bez toho, aby nás akokoľvek zaujímala jej bilancia. Práve tá sa pritom do ďalších rokov bude kvôli vládnej politike v Číne veľmi výrazne zhoršovať.

Súčasný čínsky rast preto nie je zdravý. Veľká časť nových investícií, o ktoré sa tento rast opiera, je totiž dopredu určená k neúspechu. Náklady tohto neúspechu potom budú hradené z úspor bežných Číňanov, a to buď priamo, kedy nesolventné banky nebudú schopné vyplácať vklady svojim sporiteľom, alebo nepriamo, kedy tieto banky bude zachraňovať vláda tak, ako je tomu teraz v Európe a v USA.

Autor pracuje ako analytik spoločnosti X-Trade Brokers