Aká by mala byť optimálna menová únia? Európa nie je dobrý príklad

Hospodárstvo krajín „PIGS“ v súčasnosti prechádza hlbokou recesiou. Za všetky ekonomické údaje hovorí hlavne nezamestnanosť, ktorá u mladých ľudí do 26 rokov v Grécku a v Španielsku presiahla už 50 percent. V štátnych pokladniach nie sú peniaze a jedným z mnohých ad hoc riešení je zvyšovanie daní. To ale môže danú hospodársku situáciu iba zhoršiť. Ďalším problémom týchto krajín je zajatie v spoločnej európskej mene, čo ich robí nekonkurencieschopné.

Spoločná mena môže byť v niektorých situáciách krokom správnym smerom, to sa ale netýka Európy. Tu je dôležité položiť si otázku: „Aké faktory tvoria určité územia vhodné či nevhodné pre vytvorenie menovej únie?“  Už v roku 1997 prehlásil profesor ekonómie a nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman, že menová únia v Európe nie je dobrým projektom, a poukazoval na nehomogenitu Európy, na veľa národov, rozdielnosť ich kultúrnych zvykov, jazykové bariéry a tiež v dobách krízy a neistoty preferovania národných hodnôt pred myšlienkou jednotnej Európy.

Ešte ďaleko skôr, než vôbec vznikla myšlienka spoločnej meny, sa začiatkom 60. rokov zaoberal optimálnou menovou úniou Robert Mundell, ktorý mimochodom za túto analýzu získal tiež Nobelovu cenu. Mundell došiel k záveru, že vytvoriť menovú úniu má zmysel a je optimálne v prípade, keď:

• 1) Existuje mobilita práce a kapitálu – tj. peniaze resp. ľudia majú vôľu a možnosť sa sťahovať z jednej časti únie do druhej. Dnes ľudia túto možnosť v Európe majú (aj keď s nejakými obmedzeniami), ale vôbec ju nevyužívajú, pretože nemajú vôľu sa sťahovať. Nepočul som, že by sa snáď Gréci sťahovali napríklad do Fínska za prácou.

• 2) Existuje flexibilita miezd a cien a to nielen smerom nahor ale aj smerom nadol. To sa v Európe nedeje. Akékoľvek zníženie miezd vyvoláva množstvo protestov a štrajkov, pokiaľ je vôbec zákonom umožnené. Odbory majú v Európe silné postavenie a tak je flexibilita miezd smerom nadol minimálna.

• 3) Krajiny majú podobný hospodársky cyklus – hospodársky rast a pokles by mal byť vo všetkých regiónoch menovej únie približne rovnaký resp. jednotlivé krajiny by mali na ekonomické šoky reagovať podobne. To sa tiež nedeje. Tak ako sa dlhová kríza prehlbuje, tak sa nožnice prosperity medzi európskym severom a juhom stále viac roztvárajú.

• 4) Existujú fiškálne transfery od centrálnej vlády. Keďže v Európe reálne neexistuje centrálna vláda, nemôžu existovať ani fiškálne transfery, ktoré by miernili dopad hospodárskej recesie v slabších regiónoch.

Autor pracuje ako hlavný investičný stratég Generali PPF Invest