Zdroj: Shutterstock
V rok 2025 je na stole téma opätovného otvorenia druhého dôchodkového piliera. O tejto možnosti nedávno prehovoril minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš(Hlas-SD). „V druhom pilieri sú aj takí ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. Vzhľadom na svoj vek, príjem a usporené peniaze,“ povedal minister s tým, že odvody do piliera znižovať nechce.
Čo by znamenalo ďalšie otvorenie druhého piliera? Podľa ekonómov by to znamenalo takzvaný „quick fix“ verejných financií, keďže štátnej kase by sa uľavilo až o miliardu eur. Na druhej strane by bol efekt iba krátkodobý. Ľudia, ktorí z druhého piliera vystúpia, sa síce vyhnú kráteniu dôchodku od štátu, no ak pôjdu do dôchodku až o niekoľko rokov, kedy môže byť rozpočet Sociálnej poisťovne pod ešte väčším tlakom, čo môže pre nich znamenať aj tak nižší dôchodok.
Podľa ministra v druhom pilieri zostávajú aj ľudia, ktorí tam podľa neho jednoducho nemajú čo robiť. Ako vysvetlil, dôvodom môže byť vek, výška príjmu alebo nízka suma, ktorú si počas rokov nasporili. Takíto sporitelia by totiž mohli v konečnom dôsledku dostávať nižší dôchodok než tí, ktorí zostanú len v priebežnom – prvom pilieri. Až 95 % ľudí, ktorí poberajú dôchodky z oboch pilierov, totiž mesačne prichádza o približne 50 eur v porovnaní s tými, čo sú výlučne v Sociálnej poisťovni. Tento rozdiel však má racionálny základ – časť ich odvodov išla do druhého piliera, teda nefinancovali priebežný systém a štát im logicky vypláca menej.
Ak máte druhý pilier, po odchode do dôchodku sa vám štátny dôchodok kráti. No úspory z druhého piliera vám majú túto stratu vykompenzovať, dokonca ju prevýšiť. Nie je to však vždy pravda. Vystúpenie z druhého piliera sa skutočne môže oplatiť ľuďom, ktorí majú nízke príjmy a vysoký vek, teda nemajú v druhom pilieri nasporených veľa peňazí. Títo ľudia nemôžu využiť výhodný programový výber a v konečnom dôsledku dostávjú na dôchodku ešte menej, ako keby sa spoľahli len na štát.
Je však potrebné dodať, že to síce platí dnes, ale o niekoľko rokov to platiť vôbec nemusí a ľudia, ktorí sa spoľahnú iba na dôchodok od štátu, sa môžu ocitnúť v ešte horšej finančnej situácii.
Z pohľadu verejných financií by otvorenie druhého piliera mohlo krátkodobo uľaviť štátnej kase. Podľa bývalého ministra práce Jozefa Mihála by po otvorení mohlo z druhého piliera vystúpiť až 200-tisíc sporiteľov. „Pretože vystúpia najmä tí, čo majú skromné úspory (že za to môže najmä Fico, dnes už nie je dôležité) a druhý pilier je pre nich naozaj nevýhodný,“ hovorí Mihál.
Toto by do Sociálnej poisťovne prinieslo okamžité príjmy na úrovni jednej miliardy eur. „Super. O to menšia tak bude dotácia štátu, aby mala Sociálna poisťovňa v roku 2025 na výplatu dôchodkov a 13. dôchodkov - pripomeňme, že v roku 2024 bola dotácia štátu temer 3 miliardy eur,“ podotýka Mihál. Ide teda o lákavé riešenie z pohľadu krátkodobej konsolidácie verejných financií.
Analytici z projektu Dáta bez pátosu idú ešte ďalej a odhadujú, že šancu vystúpiť z druhého piliera by mohlo využiť viac ľudí. „Vláda 2. pilier otvorí a do Sociálnej poisťovne natečú okamžite miliardy. Hneď, veľa a bude skonsolidované,“ uvádzajú.
Zároveň však Mihál varuje, že o niekoľko rokov títo ex-sporitelia dosiahnu dôchodkový vek a budú si nárokovať plnohodnotný dôchodok z prvého piliera. Vtedy sa môže štát ocitnúť v oveľa horšej situácii, keď bude musieť tieto vyššie dôchodky vyplácať bez toho, aby mal k dispozícii úspory z druhého piliera.
Otázkou teda ostáva, kto by mal vystúpiť a kto nie. Teoreticky sa to oplatí ľuďom vo vyššom veku, s nízkym príjmom a skromnými úsporami v druhom pilieri. Pre takých sporiteľov je pravdepodobné, že by z dvoch zdrojov dostávali menej, než keby zostali len v prvom pilieri. Navyše, ak nedosiahnu referenčnú sumu – dnes je to 684,10 eura mesačne – nemôžu si ani zvoliť tzv. programový výber a peniaze z druhého piliera čerpajú len formou mesačných splátok. Až 90 % sporiteľov si dnes pritom volí programový výber, ktorý im umožňuje vybrať si všetky peniaze naraz, ak túto hranicu splnia. To v praxi znamená, že dôchodcovia dostanú jednorazovo desaťtisíce eur, čo pri vyššom príjme a dlhšom investičnom horizonte môže byť výhodné riešenie.
Na druhej strane, tí, ktorí vystúpia, si musia byť vedomí jednej podstatnej veci – vzdávajú sa výnosov a investičného potenciálu druhého piliera a úplne sa spoliehajú na štátny dôchodok. Tým sa vystavujú riziku, že o niekoľko rokov sa systém prvého piliera môže dostať pod ešte väčší tlak. Pri starnutí populácie a klesajúcom počte pracujúcich môže byť výška štátneho dôchodku neudržateľná, a práve tí, čo dnes vystúpia, budú vtedy najzraniteľnejší. Ako upozorňuje Mihál, ide o politiku, ktorá Slovensko „vedie do pekla“.
Demografia však hovorí jasne: pracujúcich ubúda a na slovenský prvý pilier bude pod čoraz väčším tlakom. Ako upozornil prognostik SAV Vladimír Baláž, O 20 rokov bude Slovensko v podobnej demografickej situácii, v akej je dnes Japonsko. To už roky bojuje s nízkou pôrodnosťou a dôchodkový systém je u nich nastavený tak, že dôchodok pokrýva len približne tretinu príjmu zo zamestnania a ľudia tam bežne pracujú aj po sedemdesiatke. Pre porovnanie, Slováci odchádzajú do dôchodku v 64 rokoch a dôchodok predstavuje asi 50 % toho, čo zarobili v práci.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
