Slováci ako chudobní príbuzní: majetok nám rastie pomaly, susedia sú na tom omnoho lepšie

Svet bohatne, investuje a hľadá nové spôsoby, ako zhodnocovať svoje úspory, no Slovenska akoby sa to netýkalo. Slovensko síce v roku 2024 zaznamenalo rast finančného majetku domácností o 9 %, no v porovnaní so svetom, a najmä s niektorými kedysi výrazne chudobnejšími krajinami, začíname zaostávať. A pokiaľ Slováci nezmenia spôsob, akým pristupujú k správe svojich peňazí, riskujú, že ich dobehne (a predbehne) aj ekonomicky slabší svet.

„Zlí žiaci“ nás predbiehajú

Podľa Allianz Global Wealth Reportu 2025 rástli finančné aktíva domácností na celom svete o 8,7 %, čím dosiahli rekordných 269 biliónov eur. Ale zatiaľ čo Američania či Ázijčania rastú vďaka investovaniu, Slováci bohatnú prevažne vďaka šetreniu. A to nestačí. Slovenský občan mal ku koncu roka 2024 v priemere čistý finančný majetok 10 580 eur, pričom priemerný Čech disponoval viac než trojnásobkom, 34 740 eur. V rebríčku najbohatších národov sa Slovensko posunulo len na 39. miesto a ostáva hlboko pod európskym priemerom.

To by samo o sebe nebolo alarmujúce, keby nás nepredbiehali aj krajiny, ktoré ešte pred pár rokmi patrili medzi chudobnejšie. Napríklad Bulharsko či Rumunsko v posledných dvoch dekádach dosiahli až päť- až osemnásobný rast reálneho majetku na obyvateľa. Priemerný Buhlar dnes má čistý finančný majetok v hodnote 17 840 eur. India zaznamenala podobné tempo. Čína sa za 20 rokov vyšvihla tak, že dnes má jej priemerný občan reálne čisté finančné aktíva vyššie ako mnohí Európania. A Slovensko? Napriek rastu zostáva v pásme finančnej stagnácie.

Neinvestujeme

Jeden z hlavných dôvodov nášho zaostávania je konzervatívna štruktúra majetku. Slováci si peniaze držia najmä na bankových účtoch (46 % portfólia), v poistení a dôchodkových fondoch (22 %), a len 25 % majú v cenných papieroch. Naproti tomu Američania majú v akciách a fondoch viac než 59 % svojho majetku – a práve tie v posledných dvoch rokoch rástli najrýchlejšie. Výnosy z investícií tak tvoria väčšinu ich ziskov, zatiaľ čo slovenské úspory často zarábajú len toľko, aby pokryli infláciu – ak vôbec.

Kým americkí alebo ázijskí „smart savers“ zarábajú hlavne investovaním, Slováci zostávajú „hard savers“ – sporiteľmi, ktorí sa spoliehajú na odkladanie peňazí, no nie na ich zhodnocovanie. Allianz vo svojej správe varuje, že tento prístup má svoje limity. Nemecko, ktoré má podobne opatrný postoj k investíciám, zaznamenalo síce rast aktív, no až 68 % z neho pochádzalo zo samotných úspor a len tretina z rastu hodnoty majetku. Oproti tomu Američania dosiahli dve tretiny rastu cez zhodnotenie, a len zvyšok cez úspory.

Dlhy, dlhy, dlhy

Alarmujúca je aj úroveň zadlženosti Slovákov. Priemerný dlh domácnosti (10 960 eur) prevyšuje ich čistý majetok, čo nás radí medzi najzadlženejšie krajiny v regióne. Celkový dlh domácností predstavuje 46 % HDP – najvyšší podiel v strednej a východnej Európe. A hoci sa rast úverov spomalil na 3,8 %, stále zostávame v červenom pásme. Inými slovami, mnoho Slovákov má viac dlhov ako majetku

Slováci tak stoja na rázcestí. Buď sa naučíme lepšie spravovať svoje peniaze, investovať múdrejšie a diverzifikovať, alebo sa o pár rokov prebudíme do reality, v ktorej nás ekonomicky predbehnú krajiny, o ktorých sme doteraz hovorili ako o rozvojových. Podľa odborníkov z Allianzu je potrebné opustiť pohodlie bežného účtu a začať uvažovať nad dlhodobejšími investíciami – akciami, fondmi, ETF či dôchodkovými produktmi s reálnym výnosom

Správa Allianz v závere upozorňuje, že súčasné tempo rastu majetku v Európe je neudržateľné, ak sa nezmení správanie sporiteľov. Slovensko má potenciál, ale zároveň mu hrozí, že bez zmeny ostane v pasci nízkeho bohatstva, vysokého zadlženia a stagnujúcej finančnej kultúry. Ak si to nepriznáme dnes, zajtra už bude možno neskoro

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.