Japonsko prehralo nad defláciou, ale čo svet?

Proti deflácii majú súčasné ekonomiky mnoho taktických výhod, ktoré predtým nemali. Za prvé, deflácia ich nemôže prekvapiť. V minulosti, kedy ekonomiky začali trpieť dlhou defláciou, sa ešte ani nestačili spamätať z vysokej inflácie. Sám Keynes neočakával po prvej svetovej vojne defláciu a prepad zlata, ale naopak sa obával nekontrolovaného rastu cien, ak vlády uvoľnia jej reguláciu. V jednej zo svojich kníh dával za pravdu Leninovi, že najväčším nebezpečenstvom pre kapitalizmus je rozklad meny a vysoká inflácia. Na rýchly prechod vysokej inflácie k deflácii teda nebol nikto pripravený.  Súčasné ekonomiky, a najmä tá americká, si sú vedomé nebezpečenstva deflácie už od 90. rokov vďaka vlastným a japonským skúsenostiam s dezinfláciou.

Obavy z deflácie sú oprávnené

Za druhé, súčasné ekonomiky sa deflácie boja. Medzi oboma svetovými vojnami boli niektorí ekonómovia k poklesu cien ľahostajní. Iní verili, že deflácia je nutné zlo alebo ju dokonca považovali za nepríjemný liek. Keynes prirovnával defláciu k preháňadlu, ktoré ako jediné zaberá, keď sa prejeme. Dnes neexistuje nikto, kto by pochyboval, že deflácia škodí a že je lepšie jej predchádzať, než ju nechať liečiť.

Boj s defláciou sa vypláca

Za tretie, súčasné ekonomiky proti deflácii bojovali. Americká centrálna banka v 30. rokoch a Japonská banka v 90. rokoch uvoľňovali monetárnu politiku neskoro a pomaly. Defláciám, ktoré vzišli z blahobytu zadlžených farmárov, sa nebránilo. Než začali farmári trpieť poklesom cien poľnohospodárskych výrobkov, pôdy a farmy, na ktorú si vzali hypotéku, užívali si vo väčšom rozsahu a po dlhšiu dobu rastu svojich ziskov. Krátka deflácia mala len prerušiť, alebo zmierniť vysokú infláciu. Netreba dodávať, že za cenu zbankrotovaných farmárov a bánk, ktoré im požičali.

Čo spúšťa defláciu?

Dnes vieme, že deflácia nemusí byť len vedľajším dôsledkom povojnového mieru, nevzniká len v prostredí zlatého štandardu alebo pevných menových kurzov a že nemusí nasledovať po období vysokej inflácie. Môže ju spustiť pokles finančných aktív v kombinácii so sprísňujúcou sa monetárnou politikou alebo rast produktivity v dôsledku technologických zmien.

Deflácia nie je svetovým problémom. Globálna ekonomika na ňou zatiaľ vedie. Tento boj avšak vyhrá až vtedy, keď sa úrokové sadzby a ceny finančných aktív začnú opäť zdvíhať. Do tej doby nebudeme poznať víťaza tejto, skutočne rozhodujúcej bitky, ktorej výsledok môže na dlho ovplyvniť politicko-ekonomický smer sveta.

Autor je analytik a pôsobí v spoločnosti Pioneer Investments.